Psychológovia z Osla zistili, že na vine je hormón hladu ghrelín. Produkuje sa v tráviacom trakte a dáva mozgu jasný signál, aby začal jesť. Ghrelín má negatívny vplyv na centrá zmyslového pôžitku z dotyku.
"Okrem toho, že ghrelín ako hormón stimuluje chuť do jedla, podieľa sa aj na priraďovaní hodnoty sociálnym odmenám, ako je napríklad dotyk. Ak je teda v tele veľa grelínu, dotyk prestáva byť taký príjemný," tvrdia vedci z Univerzity v Osle.
Keďže potreba jesť je dôležitejšia ako potreba rozmnožovať sa a dosiahnuť sexuálne uspokojenie, zdá sa, že ghrelín oslabuje sexuálny apetít, aby telo neplytvalo väčším množstvom energie pri sexe.
Tím neuropsychologičky docentky Daniely Pfabiganovej, ktorá pochádza z Rakúska a pôsobila na univerzitách v Osle a Bergene, experimentálne dokázal, že hladní ľudia hodnotia dotyky a jemné pohladenie ako menej príjemné. Keď sa ich mozog sledoval pomocou funkčnej magnetickej rezonancie, ukázalo sa, že grelín tlmí aktivitu centier, ktoré spracovávajú dotyk a potešenie. Štúdia bola uverejnená vo vedeckom časopise Psychophysiology.
