Podľa vyjadrenia slovenskej europoslankyne pre TASR sa diskutuje o tom, či v smernici bude uvedený trestný čin znásilnenia, čo niektoré členské krajiny nechcú. Tvrdí, že pre Slovensko, ktoré neratifikovalo Instanbulský dohovor, je to veľmi dôležité. Odvolala sa na odborníčku na sexuálne násilie Barboru Burajovú, podľa ktorej znásilnenie či iný druh sexuálneho násilia ohlási len asi desatina obetí. Ak by smernica prešla, obete by mali väčšiu odvahu vyhľadať pomoc.
Členské štáty (Rada EÚ) prijali svoju pozíciu k smernici v júni, europarlament v júli. Inštitúcie EÚ teraz rokujú a dohoda by sa mala dosiahnuť do konca tohto alebo začiatkom budúceho roka. Rada EÚ vypustila trestný čin znásilnenia z textu smernice na základe argumentu, že na to nie je právny základ. EP, EK a ich právny servis tvrdia, že právny základ na tento trestný čin smernica obsahuje.
Nicholsonová tvrdí, že na túto smernicu čakali dlho najmä krajiny s vysokým počtom prípadov sexuálneho násilia a tie, ktoré neratifikovali Istanbulský dohovor. "Táto smernica zosúlaďuje trestné činy násilia páchanom na ženách vo všetkých členských štátoch. Pri žiadnom trestnom čine nie je taký problém ako pri znásilnení," vysvetlila. Spresnila, že v EÚ je 13 členských štátov (vrátane Slovenska) so zastaralou definíciou trestného činu znásilnenia. Podľa tejto definície musí byť použité násilie alebo hrozba násilia. Ostatné krajiny už zaviedli "modernejší" prístup a za znásilnenie považujú aj to, keď k sexuálnemu aktu dochádza bez súhlasu znásilnenej či znásilneného.
