Základné pravidlo znie, ak si nie ste istí svojím úlovkom, neriskujte, prípadne pred konzumáciou skontrolujte hlavné znaky huby. Kam sa obrátiť, ak sa napriek tomu objavia príznaky otravy? A ako si pomôcť doma?
Najznámejšia ľudová rada je, aby neistí hubári zbierali len huby, ktoré majú na spodnej časti klobúka rúrky (špongiu) ako dubáky, kozáky, masliaky a suchohríby. „Hubár by mal do lesa vkročiť aspoň s najzákladnejšími vedomosťami o najdôležitejších jedlých, nejedlých a jedovatých hubách. V prípade, že si nevie poradiť s nazbieranými hubami, mal by sa obrátiť na odborníkov,“ hovorí Ján Červenka zo Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV. Na Slovensku funguje niekoľko bezplatných hubárskych poradní.
Najčastejšie zámeny
Bežní hubári poznajú v priemere 10 - 20 najznámejších druhov húb. „Časté sú zámeny jedlých pečiarok či dokonca bedlí so smrteľne jedovatou muchotrávkou zelenou. Tá má biele lupene, prirastený prsteň a na rozdiel od spomenutých druhov má na spodnej časti hlúbika takzvanú pošvu. Pečiarky majú lupene ružovkasté až tmavohnedé. Bedľa má oddeliteľný a posuvný prsteň, čo je znak, ktorým sa odlišuje aj od jedovatých bedličiek,“ upozorňuje mykológ Ján Červenka.
Z ďalších varovaní mykológa Červenku vyplýva, že hubári si môžu pomýliť aj jedlú muchotrávku červenkastú s prudko jedovatou muchotrávkou tigrovanou. Muchotrávka červenkastá na rozdiel od muchotrávky tigrovanej na reze ružovie a má ryhovaný prsteň. Čo sa týka pečiarok, jedovaté druhy po poranení rýchlo a intenzívne zožltnú. Najjedovatejšie huby na Slovensku sú muchotrávky - zelená, biela, končistá a tigrovaná. „Ďalej pavučinovec plyšový, hodvábnica veľká či kapucňovka okrovohnedastá,“ dodáva známy mykológ.
