Od začiatku vojny na Ukrajine prijalo Rusko množstvo zákonov, aby nalákalo cudzích štátnych príslušníkov do radov svojej armády. Vladimir Putin krátko po začiatku invázie na Ukrajinu vyhlásil, že Kremeľ by mal pomáhať ľuďom zo zámoria, ktorí plánujú bojovať na strane Ruska. Následne podpísal nariadenie, ktorým znížil minimálnu dĺžku zmluvnej vojenskej služby pre cudzincov z piatich rokov na jeden rok, a umožnil neruským bojovníkom zrýchlenú náborovú procedúru.
Srbsko, ktoré je od roku 2012 kandidátom na vstup do EÚ, sa snaží nájsť rovnováhu medzi historicky úzkymi vzťahmi s Ruskom a snahou o integráciu do európskych štruktúr. Tento rozpor v srbskej spoločnosti umocnila vojna na Ukrajine, počas ktorej mnoho Srbov sympatizuje s Ruskom. Proruské nálady sú obzvlášť silné medzi srbskými ultranacionalistickými skupinami, ktoré od začiatku vojny na Ukrajine usporiadali rad zhromaždení na podporu Moskvy.
Napriek tomu, že počet doteraz naverbovaných Srbov zrejme nie je natoľko významný, aby mal hmatateľný dopad na situáciu na bojisku, náborová akcia Moskvy hrozí vyvolať napätie vo vzťahoch so Srbskom, ktoré je jedným z mála jej spojencov v Európe. Prezident Aleksandar Vučić predtým verbovanie srbských občanov do vojny na Ukrajine otvorene kritizoval.
