Dvadsaťtriročná úspešná športovkyňa Andrea sa pripravuje na olympijské hry v Atlante. Ako majsterka republiky v skoku do vody pozná len tvrdý svet tréningov a pretekov. To však len do chvíle, keď si poraní chrbticu. Jej športová kariéra náhle končí. Túžba po úspechu ju však priviedla ku kariére pornoherečky. Rovnako ako ovládala svoje telo a využívala ho v športe, využíva ho aj pri nakrúcaní pornofilmov. Má slávu, peniaze, pohodlný život, nezávislosť. Nakoniec však predsa len musí spomaliť…
Hlavnú rolu vo filme stvárňuje Natália Germani, ktorá sa musela popasovať s viacerými náročnými scénami. Nemyslíme tým milostné situácie, ale aj náročné športové scény.
Spomínate si na svoju prvú reakciu na tento scenár?
Bolo to pre mňa veľmi lákavé, ale zároveň som mala veľký rešpekt. Nedokázala som si predstaviť, ako by sa to dalo natočiť tak, aby som to psychicky zvládla. Nebola som si istá, či som schopná natočiť takýto film. Je to zaujímavý tragický životný príbeh inšpirovaný skutočnou ženou, ktorá žila nie celkom bežný život. Počas nakrúcania sa hlavná postava tak zmenila, že by sme o nej mohli natočiť tri rôzne filmy. Myslím si, že je to pre hercov veľká výzva a krásna práca. Zriedka sa človek dostane vo filme k postave, kde je naozaj čo hrať.
Mali ste pred nakrúcaním nejaký vzťah k skokom do vody?
Ako dieťa som športovala takmer desať rokov, robila som športovú gymnastiku, ale keď som mala pätnásť rokov, prestala som s tým. Prišla škola, priatelia a iné záujmy, ale športový režim som stále mala zažitý. Príprava na rolu Andrei, vrcholovej športovkyne pripravujúcej sa na olympiádu, bola náročná. Vyžadovala si viac ako polročnú profesionálnu prípravu. Okrem tréningov som absolvovala niekoľko sústredení. Sama som síce neskákala z desaťmetrovej veže, ale nakrúcala som scénu, kde stojím zozadu na špičkách na okraji dosky, čo bolo pre mňa už dosť adrenalínové. Mala som strach, ale čím viac som sa pohybovala v prostredí bazénov, tým to bolo ľahšie a zvykla som si na tie výšky. Z desať metrov by som nešla, to za mňa robila kaskadérka, ale z troch metrov som skákala sama, aby záber po vyplávaní z hĺbky pôsobil autenticky. Tiež som ako súčasť prípravy dva týždne pred nakrúcaním držala diétu, aby sa mi vyrysovali svaly.
Podstúpili ste aj nejakú psychickú prípravu?
Nie, pretože som mala takmer rok na to, aby som sa s tým vyrovnala a pripravila sa. Pre mňa bola kľúčová diskusia s režisérkou pred kamerovými skúškami o tom, ako si predstavuje film. Jedna vec je to, čo je napísané v scenári, ale druhá vec je to, čo sa deje skutočne pred kamerami.
Prečo si myslíte, že sa Andrea rozhodla vymeniť športovú kariéru za nakrúcanie porna?
Myslím si, že od detstva bola vychovávaná ako niekto s výnimočným talentom, a pre ňu teda vlastne to najhoršie, čo sa jej mohlo stať, bolo stať sa šedým človekom, ktorý sa stratí v dave bežných ľudí. To bol podľa mňa hlavný impulz. Osud jej dal príležitosť presadiť sa v porno priemysle a nebála sa toho. Nemala žiadne záväzky a práve porno herečka bola tým, čo ju v danom období zaujalo. V podstate používala svoje telo rovnako ako predtým vo vrcholovom športe - ako pracovný nástroj. Samozrejme, asi to nedomyslela, pretože aj táto profesia vyžaduje svoje obete, ktoré je nutné priniesť.
Film sa zaoberá vzťahom ženy k jej telu, mali ste vy sami niekedy komplikovaný vzťah so svojím telom?
Myslím si, že v období dospievania sa musí každá žena, podobne ako ja, vyrovnať s tým, že jej telo mení svoj tvar. Najväčšie prijatie seba samej prišlo počas prvého tehotenstva, človek sa začne cítiť svojmu telu naozaj vďačný. Uvedomí si, aký zázrak dokáže vyprodukovať, načo bolo stvorené, a prestane riešiť niektoré malichernosti, ktoré v konečnom dôsledku nie sú vôbec dôležité.
Ako vám ako skúsenej herečke šlo spolupracovať s debutujúcou režisérkou?
Spolupráca išla dobre. Za filmom stojí v prvom rade režisér, takže ja ako herečka musím rešpektovať jeho víziu diela a scenára. Natália však exceluje v tom, že chce o všetkom komunikovať s hercami. Mnohé situácie sme menili priamo na mieste, je otvorená zmenám. Pretože to, čo funguje na papieri, nemusí vždy fungovať v aktuálnom reálnom priestore. Preto sme sa nedržali vždy len striktne textu, ale snažili sa, aby to fungovalo v rôznych vrstvách. Myslím si teda, že sme z toho nakoniec vyťažili maximum.
