Na vrchole rebríčka v počte hodín strávených v práci každý týždeň je Srbsko so 43,2 hodiny. V tejto časti rebríčka dominujú pobaltské krajiny. Na opačnej strane sú severské krajiny na čele s Holandskom a jeho 31,7 hodiny týždenne. To je rozdiel takmer jeden a pol pracovného dňa. Tento úkaz síce môže byť spôsobený zavedením 4-dňového pracovného týždňa v niektorých krajinách, ale naše neuspokojivé umiestnenie má aj iné dôvody.
„Ak sa pozrieme na tabuľku, ktorá porovnáva priemerný počet pracovných hodín, a dali by sme si ju do porovnania s výškou priemernej mzdy v krajinách, tak by sme zistili, že práve tu je pes zakopaný,“ vysvetľuje Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA). Ďalej pokračuje, že to má potom súvis aj s prácou v noci či s prácou cez víkendy, keď majú pracujúci v daných krajinách vyššie príplatky a vedia tak dostať dôstojnejšiu mzdu.
Ťaháme nielen dlhšie, ale aj cez víkend a v noci
Martin Halás, IVRA
- Základným problémom, prečo ľudia pracujú na Slovensku viac ako je priemer krajín EÚ, sú nízke mzdy. Niekto v rámci EÚ by sa mal začať asi pozerať aj na mzdy. Príkladom je aj VW , kde samotný výrobca áut uznal, že pri porovnateľnej produktivite práce majú zamestnanci v materskom závode 2,5-násobne vyššiu mzdu ako na Slovensku.
Skrátené úväzky sú na tom rovnako - keby mala žena, ktorá vychováva jedno alebo dve deti, pracovať na polovičný úväzok, zjavne by pri súčasnej úrovni miezd vedela možno uživiť rodinu iba vtedy, keď by pracovala v Bratislave.
