Tým prvým je nevymenovanie predsedu vlády, kým hlave štátu nepredloží úplný zoznam budúcich ministrov, ku ktorým nebude mať žiadne výhrady. Tu Bujňák poukazuje na to, že by to narážalo na povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Súčasná vláda má totiž obmedzený rozsah právomocí a nemôže rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej ani zahraničnej politiky, rovnako ani o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky. Nevymenovanie predsedu vlády po parlamentných voľbách by preto bolo podľa ústavného právnika čiernym scenárom.
Druhá možnosť je, že líder najsilnejšej politickej strany Smer-SD Robert Fico predloží prezidentke úplný zoznam budúcich ministrov, pričom pri rezorte životného prostredia dôjde k zmene kandidáta. Hlava štátu následne vymenuje predsedu vlády a na jeho návrh všetkých členov vlády. Tu však ústavný právnik poukazuje na ďalší možný scenár. Vymenovaný minister životného prostredia môže podať demisiu. Predseda vlády by potom mohol predložiť návrh na vymenovanie kandidáta na ministra, pri ktorom má Čaputová dnes výhrady. „Ak niekto argumentuje, že hlava štátu má pred vymenovaním predsedu vlády silnejšie postavenie než po jeho vymenovaní, potom je vidieť slabinu tohto prístupu. Cez demisiu člena vlády je totiž možné dosiahnuť vymenovanie pôvodného kandidáta. Ak vychádzame z komentárov k Ústave SR, potom hlava štátu nemá slabšie postavenie ani po vymenovaní predsedu vlády,“ konštatuje Bujňák.
V poradí štvrtý scenár je postavený na tom, že prezidentka vymenuje neúplnú vládu. Bujňák poukazuje na príklad z minulosti, keď v apríli 2021 bola vymenovaná vláda, pričom vtedajší minister dopravy bol dočasne poverený riadením rezortu sociálnych vecí. Pri nevymenovanom kandidátovi na ministra životného prostredia by hlava štátu vydala rozhodnutie, ktoré by obsahovalo dôvody nevymenovania.
