"Počas tohto obdobia sa tvorí zhruba viac ako polovica celoročného množstva odpadu slovenských cintorínov. Cintorínsky odpad je veľmi zložitý a ťažko separovateľný," povedala Suchánska. Umelé kvetinové väzby sú podľa nej z rôznych druhov plastu, často s lepidlami a drôtmi a teda nie sú ďalej recyklovateľné. Skončia tak v spaľovni alebo na skládke. Rovnako nerecyklovateľné sú plastové alebo sklenené kahance so zvyškami vosku.
Živé kvety možno potom skompostovať. Ak zber zeleného odpadu na cintoríne nie je, mali by ich ľudia zobrať domov do kompostéra či iného vhodného kontajnera. "Radíme vnímať kvetinový dar skôr v symbolickej rovine. Množstvo výzdoby hrobu nezrkadlí našu lásku k zosnulým," poznamenala Suchánska.
Sviečky odporúča umiestniť do sklenenej alebo hlinenej lucerny, ktorú možno využívať opakovane. Sviečky podľa Suchanskej môžu byť zo včelieho alebo rastlinného vosku. Vôbec neodporúča LED sviečky, ktoré majú veľmi krátku životnosť, potrebujú batérie a nie je možné ich zrecyklovať.
Analýza odpadu na jednom z bratislavských cintorínov ukázala, že viac ako polovicu odpadu tvorí zelený bioodpad, ktorý by sa dal ďalej skompostovať. Ľudia podľa Suchanskej často nevedia správne rozlíšiť materiál a zvoliť tak správny kontajner, prípadne si vyberú ten najmenej naplnený. "Preto považujeme za dôležitý prístup mesta či obce, ktorá môže napríklad urobiť vlastnú analýzu odpadu a podľa toho správne zvoliť kontajnery. Rovnako dôležitá je informovanosť obyvateľov o správnosti triedenia," skonštatovala.
CEEV Živica odporúča ľuďom prehodnotiť, či im dáva zmysel zdobenie hrobov alebo by si svojich zosnulých radšej pripomenuli inak, napríklad spomienkovým výletom, prezeraním fotiek a zdieľaním spomienok. "Ak je pre nás návšteva cintorína dôležitá, môžeme si položiť otázku, či potrebujeme na hrob niečo priniesť. Možno nám stačí prísť a pobudnúť pri hrobe v spomienkach," poznamenala Suchánska.
