O niečo viac ako polovica (53 %) opýtaných naopak deklaruje, že vplyvom inflácie šetrí radšej v iných oblastiach tak, aby sa to kvality stravy nedotklo. Pre zvyšných päť percent respondentov nie je kvalita jedla rozhodujúca.
"Dlhšie trvajúce obmedzovanie sa v strave v dôsledku zvyšujúcich sa cien potravín a jedál sa môže negatívne prejaviť na zdravotnom stave obyvateľov, pretože vyvážená a plnohodnotná strava je kľúčom k zdraviu pre ľudí bez rozdielu veku," upozornila na riziko Lívia Bachratá zo spoločnosti Edenred.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že pre najväčšiu skupinu opýtaných (31,1 %) tvoria výdavky na jedlo 20 až 30 % mesačného rozpočtu. Pri štvrtine (23,7 %) respondentov zhltne strava 30 až 40 % a každému piatemu účastníkovi prieskumu dokonca viac ako 40 % mesačného balíka.
To, aká je cena jedla dôležitá, potvrdila aj otázka, podľa akých kritérií si Slováci vyberajú gastroprevádzku v čase obeda. Najväčšia skupina (71,4 %) si reštauráciu hľadá podľa ceny, 66 % opýtaných podľa kvality jedla. Pre ďalších 66 % je dôležité, aby podnik akceptoval stravné lístky či karty a hodnotu za peniaze sleduje pri výbere prevádzky 64 % respondentov. Dostupnosť a lokalita podniku zaujíma 55 % opýtaných. Účastníci prieskumu mohli označiť viacero kritérií.
Ak Slovákom momentálna finančná situácia nedovoľuje dopriať si kvalitný obed v niektorej z gastroprevádzok, najčastejšou prvou náhradou pre nich je pripraviť si obed doma (70,8 %). Takmer 11,5 % respondentov v takejto situácii uprednostní suchú stravu a ďalších 6,5 % hovorí, že to vyrieši suchým obedom z pumpy, ako napríklad bageta či šalát.
