Pripomenul to Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR s tým, že ľudia by preto pri pobyte v prírode mali byť naďalej obozretní. "Vlhko a vyššie teploty počas jesene kliešťom vyhovujú, pričom za daného počasia ľudia zvyknú chodiť do prírody - napríklad na huby. Kliešte môžu byť aktívne, pokiaľ teplota neklesne pod päť stupňov Celzia až do prvého snehu," priblížila epidemiologička Jana Kerlik z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
Aj počas jesenných dní treba byť preto podľa úradu obozretný. "Primerane sa oblečte (dlhé rukávy, dlhé nohavice zakasané do ponožiek), použite vhodný repelent a bezprostredne po návrate domov si poriadne skontrolujte pokožku a kliešťa ihneď opatrne odstráňte," odporučil.
S príchodom chladných dní je vhodné zvážiť a naplánovať si očkovanie proti kliešťovej encefalitíde. "Je ho síce možné realizovať celoročne, no ideálne je začať očkovanie už počas zimných mesiacov pred zvýšenou sezónnou aktivitou kliešťov," uviedla vedúca Odboru surveillance infekčných ochorení ÚVZ SR Júlia Adamčíková.
Očkovanie čiastočne hradia zdravotné poisťovne. Základné očkovanie pozostáva z podania troch očkovacích látok. "Prvú dávku je najvhodnejšie aplikovať v zimných mesiacoch. Druhá dávka sa podáva jeden až tri mesiace po prvej, tretia päť až dvanásť mesiacov po druhej," ozrejmili odborníci. Pred ochorením môžu podľa ich slov čiastočne chrániť prvé dve dávky. "Kompletné očkovanie chráni minimálne tri roky, po troch rokoch sa odporúča preočkovanie jednou dávkou," dodali.
Kliešťová encefalitída je akútne infekčné vírusové ochorenie, ktoré postihuje centrálnu nervovú sústavu. Okrem infikovaných kliešťov sa môže prenášať aj niektorými potravinami, pričom rizikové môžu byť najmä nepasterizované výrobky z kozieho a ovčieho mlieka. Dlhodobé následky ochorenia môžu byť rôzneho charakteru - bolesti hlavy, únava, porucha pamäti, koncentrácie, ochrnutie, v rizikových prípadoch sa môže skončiť úmrtím.
