Riaditeľ Správy Pieninského národného parku (PIENAP) Vladimír Klč skonštatoval, že jednoznačnou príčinou je zarastanie pôvodných lokalít výskytu tohto motýľa krovitou vegetáciou.
"Jednou z príčin úbytku je aj klimatická zmena, ktorá sa prejavuje nedostatočnou zrážkovou činnosťou v zimnom období a z toho vyplývajúce zastavenie gravitačných geologických pochodov," vysvetlil Klč. Proces zosuvu sutinových "splazov" zastavila regulácia vodných tokov Dunajec a Lesnícky potok a zábrany proti zosuvom vybudované nad komunikáciami. To podľa ochranárov podporilo zrýchlený rast krovitej vegetácie potláčajúcej živné rastliny jasoňa. Ďalším negatívnym vplyvom je upustenie od pôvodného spôsobu hospodárenia spojeného s pastvou a kosením.
Zo záverov konferencie vyplýva, že je potrebné realizovať intenzívny manažment pôvodných plôch výskytu rozšírený aj na väčšie niekoľkohektárové plochy zvlášť s východnou, severovýchodnou, západnou a severozápadnou expozíciou. "Pri odstraňovaní náletov a krovitej vegetácie sa treba inšpirovať skúsenosťami a príkladmi dobrej praxe zo zahraničia. Okrem fyzickej likvidácie treba zvážiť použitie dostupnej chémie na zamedzenie rastu krovín aplikáciou priamo na kmienok a pristúpiť podľa možností k vypásaniu a spaľovaniu biomasy," objasnil predseda Rady Správy PIENAP-u Miroslav Fulín.
Pre oživenie a podporu populácie ochranári odporúčajú zachovať genetický materiál miestnych populácií aj prostredníctvom "umelého" chovu. Dôležitá je aj koordinácia monitoringu a manažmentu na oboch stranách hranice a zapájanie verejnosti. Cieľom je tiež využívať jasoňa ako symbol pre zvýšenie atraktívnosti Pienin, rozvoj cestovného ruchu i osvetu ochrany životného prostredia.
Spomínanú konferenciu, za účasti viac než 90 odborníkov, zorganizovala Správa PEINAP-u spolu s poľskými kolegami, ktorí sa záchranou motýľa začali zaoberať už v roku 1991. Bola zameraná na výskum, ochranu a monitoring jedného z našich najrýchlejšie miznúcich druhov, jasoňa červenookého. Na začiatku realizácie projektu na podporu jeho populácie pred 30 rokmi sa v slovenskej časti Pienin vyskytoval už iba na dvoch izolovaných lokalitách v počte niekoľko desiatok kusov. "Kým k záchrane tohto druhu v Poľsku sa pristupovalo počas uplynulých desaťročí systematicky a investovali do nej stovky tisíc eur, žiaľ, na slovenskej strane bola záchrana postavená zväčša na dobrovoľníckej a manuálnej práci zamestnancov Správy PIENAP-u," uzavrel Klč.