"Za súčasného stavu bude dopyt po fosílnych palivách príliš vysoký na to, aby sa podarilo dosiahnuť cieľ Parížskej dohody, ktorým je obmedziť nárast priemernej globálnej teploty na 1,5 stupňa Celzia," upozornila MAE.
Ak sa to nepodarí, hrozí podľa autorov správy nielen nárast extrémnych prejavov počasia, ale aj ohrozenie bezpečnosti energetického systému, ktorý bol vytvorený pre chladnejší svet s menším počtom meteorologických extrémov.
Znižovanie emisií v takom rozsahu, aby mohol byť splnený cieľ parížskej klimatickej dohody, je podľa MAE "stále možné, ale veľmi náročné".
Podotkla, že bez zásadných zmien, ktoré by museli prijať krajiny po celom svete, by sa priemerná globálna teplota mohla v tomto storočí zvýšiť približne o 2,4 stupňa Celzia, v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia.
MAE zároveň vyzdvihla aj niektoré pozitívne trendy, napríklad nárast využívania tzv. čistej energie vrátane solárnych a veterných energií, elektrických áut či tepelných čerpadiel. Ako príklad uviedla skutočnosť, že investície do nových projektov veternej energie na mori sú trikrát vyššie ako investície do nových uhoľných a plynových elektrární.
