Že za totality sme sa mali lepšie? Tak to sa budete diviť: Čísla, ktoré mnohých vyvedú z omylu!

V prvom roku samostatnej republiky priemerná mzda zamestnanca predstavovala necelých 179 eur, čo bol pre krajinu nízky ukazovateľ. Akým vývojom sme si prešli? A rástla aj naša kúpyschopnosť?

V prvom roku samostatnej Slovenskej republiky priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca predstavovala necelých 179 eur, za tridsať rokov sa postupne zvýšila až na 1 300 eur. V priebehu prvých desiatich rokov po prechode na trhové hospodárstvo sa medziročné tempá rastu priemernej nominálnej mzdy udržiavali väčšinou v dvojciferných číslach.

„Neskôr už vývoj priemernej mzdy nikdy nenabral také rýchle tempo, celková mzdová dynamika postupne spomaľovala až na úroveň 6,5 % v roku 2000,“ vysvetľuje Ivan Chrappa zo Štatistického úradu SR. Je však rozdiel medzi nominálnou a reálnou mzdou. „Ak by sme reálnej mzde z roku 1989 prisúdili hodnotu 100, tak môžeme konštatovať, že až v roku 2007 prevýšila túto úroveň o 0,6 %,“ konštatuje Ivan Chrappa.

- Suma, ktorú dostávate od zamestnávateľa, je nominálna mzda. Ak sa suma zvýši, vaša nominálna mzda je vyššia. Reálna mzda predstavuje množstvo tovarov a služieb, ktoré si za svoj plat môžete kúpiť. Ak sa zdvihne nominálna mzda, ale ceny tovarov sa (obvykle kvôli inflácii) zvýšili ešte viac, reálna mzda klesla.

Príklad

- Zarábate 1 000 euro a televízor stojí 1 000 euro. Ak vám stúpne nominálna mzda na 2 000 a cena televízora sa nezmení, viete si za jeden plat kúpiť dvakrát viac tovaru, vaša reálna mzda stúpla. Ak však vaša nominálna mzda stúpne na 2 000 a cena televízora na 2 500, vaša nominálna mzda síce stúpla, ale reálna klesla.