Máme obrovské regionálne rozdiely
Martin Halás, Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív
- Vývoj miezd na Slovensku dlhodobo nekopíruje nárasty priemernej mzdy nielen vo vyspelých krajinách EÚ, ale aj v krajinách V4. Nižšie mzdy nám dlhodobo spôsobujú problémy v poistných systémoch, na čo doplácame najmä nižšími dôchodkami, sociálnymi dávkami aj výdajmi v zdravotníctve. Postupne sa nízke mzdy stali brzdou rozvoja sociálneho systému aj zdravotníctva na Slovensku a aj brzdou ekonomického rastu. Špecifikami slovenských miezd sú vysoké dlhodobé rozdiely medzi mzdami žien a mužov, obrovské regionálne rozdiely a postupne stále viac otvárajúce sa nožnice medzi nízkopríjmovými a vyššie príjmovými skupinami domácností.
Inflácia mení rast na pokles
Ján Košč, OZ Pracujúca chudoba
- Rast priemernej mzdy je relatívne silný, no stále nedokáže vykompenzovať infláciu. Po odpočítaní inflácie od rastu miezd sa stále dostávame k reálnemu poklesu miezd. Podľa odhadov rôznych štátnych i bankových analytikov sa dá predpokladať, že reálna mzda sa dostane na predkrízovú úroveň až niekedy v roku 2026. A to si je ešte potrebné uvedomiť, že rast priemernej mzdy neznamená, že mzdy rastú všetkým rovnako, niektorým rastú alebo rástli viac, ako je priemer, a mnohých nerástli vôbec. Preto je potrebné pristupovať k dátam, ktoré hovoria o raste miezd, opatrne a na ich základe nerobiť nejaké zjednodušené závery.
Rástla aj reálna mzda
Martin Vlachynsky, INESS - Institute of Economic and Social Studies
- V roku 1993 bola priemerná mzda 5379 Sk (teda 179 eur, ak použijeme kurz z roku 2009). Po zarátaní inflácie to predstavuje v roku 2023 zhruba 731 eur. Priemerná mzda v polovici roka 2023 však bola 1419 eur. Reálna priemerná mzda tak narástla zhruba o 94%. Kúpyschopnosť tak narástla zhruba na dvojnásobok. Je to však len veľmi hrubý odhad, spotrebný kôš v roku 1993 a v roku 2023 vyzerajú úplne inak.
