Ministerstvo financií plánuje opäť zmeniť zákon o stavebnom sporení a do medzirezortného pripomienkového konania predložilo návrh zákona, v ktorom navrhuje zrušiť koncept rodinného stavebného sporenia, ktorý len pred niekoľkými mesiacmi schválili poslanci NR SR. Prvá stavebná sporiteľňa (PSS) poukazuje na nebezpečný precedens, zmarené investície a negatívny vplyv na rodiny a sektor bývania.
Zákon o stavebnom sporení bol tento rok menený už dvakrát. Ďalší návrh ministerstva financií by tak bol už treťou zmenou v priebehu roku, ktorá by zrušila celú predošlú novelu. Prvá stavebná sporiteľňa upozorňuje, že časté legislatívne zmeny spôsobujú nestabilné a nepredvídateľné podnikateľské prostredie a znemožňujú firmám dôsledne sa pripraviť na nové znenie zákonov. Príprava na zmenu legislatívy totiž zahŕňa aj investície nemalých zdrojov, či už ľudských alebo finančných. Spoločnosť už teraz investovala množstvo prostriedkov do analýzy podmienok, prípravy produktovej ponuky, úpravy informačných systémov, a to v oprávnenej domnienke, že schválený zákon vstúpi do platnosti.
Podľa spoločnosti je štátna prémia účinným finančným nástrojom, ktorý môže pomôcť rodinám pri zabezpečovaní ich bytových potrieb. Zlepšenie dostupnosti štátnej prémie prostredníctvom konceptu rodinného stavebného sporenia má nepatrné nároky na štátny rozpočet v porovnaní s hodnotou, ktorú vytvorí pre mladé rodiny s deťmi - jednu z najzraniteľnejších skupín z hľadiska dostupnosti bývania. Zvýšenie príjmovej hranice pre rodiny odráža aj nízku dostupnosť bývania tých skupín, ktoré nemusia mať podpriemerný príjem, najmä v regionálnych mestách.
Samotné zavedenie podpory rodín s deťmi prostredníctvom tzv. rodinného stavebného sporenia pritom nemá žiaden vplyv na budúcoročný štátny rozpočet, teda rozpočet v roku 2024. Štátna prémia za zmluvy uzatvorené po 1. 1. 2024 sa totiž bude prvýkrát pripisovať až v roku 2025. Podľa odhadov PSS by však aj v roku 2025 zvýšenie nákladov na štátnu prémiu spôsobené vplyvom rodinného stavebného sporenia malo predstavovať desiatky až nižšie stovky tisíc eur. Je to spôsobené viacerými faktormi, medzi ktorými je napríklad to, že viacero stavebných sporiteľov, ktorí by sa rozhodli pre klasický kontrakt, uprednostní tzv. rodinné sporenie ako vhodnejšiu alternatívu. Stavebný sporiteľ tiež musí dokladovať účel použitia finančných prostriedkov zo stavebného sporenia, inak by o prémiu prišiel. Štátna prémia tak adresne pomáha zlepšiť bývanie tým ľuďom, ktorí to najviac potrebujú a zároveň má pozitívny vplyv na ekonomiku.
Podľa PSS predstavuje stavebné sporenie dôležitý prvok osobných a rodinných financií, ktorý môže výrazne pomôcť pri uspokojovaní potrieb jednotlivcov a rodín v oblasti bývania a zároveň ich naučiť pravidelne sporiť a zlepšovať sa v oblasti finančnej gramotnosti. Sporenie môže spotrebiteľom významne pomôcť v priebehu rokov vytvoriť potrebný kapitál, ktorý môžu v kombinácii s inými zdrojmi použiť na financovanie nového alebo rekonštrukciu staršieho bytu či domu. V čase vysokých cien nehnuteľností, rastúcich úrokových sadzieb a zníženia dostupnosti hypoték tak zohráva veľmi dôležitú úlohu. Zavedením rodinného modelu sa stavebné sporenie stáva ešte dostupnejším pre ďalšie generácie potenciálnych sporiteľov. Stavebné sporenie podporuje aj širšie ciele EÚ v oblasti ekologickej transformácie a prechodu na udržateľné budovy - buď výstavbou nových, energeticky účinnejších budov, alebo renováciou starých.
Rôzne európske a slovenské štúdie poukazujú na to, že systémy stavebného sporenia majú pozitívne účinky na sektor bývania, ako aj na súvisiace (regionálne) hospodárstvo. Stavebné sporenie ako systém financovania bývania totiž prináša oveľa väčšiu pridanú hodnotu, ako sú jeho náklady pre štátny rozpočet - má napríklad významný vplyv na stavebníctvo, energetiku či finančný sektor, ktorý by neuvážený zásah mohol utlmiť.
