Nela sa so svojimi deťmi fotila do časopisu prvýkrát a na naše otázky musela odpovedať veľmi potichu, aby ju nepočuli, pretože by sa mohli začať báť rovnako, ako keď bola malá ona. „Pamätám si, že sme s bratom ako malí pozerali film Votrelec a odvtedy musel vždy večer pred spaním prísť za nami do izby tatino, ktorý mal na sebe biele tielko. Kľakol si na štyri a s bratom sme mu na to tielko kreslili fixami, aby sme sa spolu upokojili. Okrem toho som sa vždy bála, že niečo vylezie spod postele alebo zo záchoda, a ešte bábiky, ktorá strkala nejaké predmety do škár, ktoré sú medzi kachličkami. Na zemi som teda na tie škáry nikdy nestúpala, lebo som sa bála, že mi niečo pichne do nohy,“ spomína dnes už s úsmevom. Na tričko otcovi kreslili hocičo. „Samé sprostosti. Od dinosaurov po jabĺčka, mrkvičky, medvedíkov a vlastne dodnes neviem, prečo sme to robili, asi to bola nejaká forma terapie, ktorú tatino vymyslel. Stále má to tričko odložené.“
>>>FOTO NELY V KOSTÝME TU<<<
Boja sa strašidelných snov
Lianka a Hektor majú strašidlá radi. „Cez mojich dvoch krpcov vnímam intenzívnejšie strašidlá aj ja, pretože pozeráme veľa rozprávok, v ktorých sú. Lianka sa ma sem-tam pýta, či strašidlá reálne existujú, pretože sa ich bojí. Snažím sa jej teda vysvetliť, že sú iba vo filmoch a v rozprávkach. Radi sa však za strašidlá prezliekame. Lianka a Hektorko by chceli byť kostlivci, duchovia, čarodejníci... Máme perfektných susedov, ktorí kostýmy po svojich deťoch odkladajú do krabice a my si chodíme vybrať, keď je nejaký karneval v škole alebo škôlke. Veľmi sa z toho tešia, a preto sme ani na sekundu neváhali, keď prišla ponuka nafotiť pre váš magazín halloweensku tému o strašidlách,“ hovorí. Lianka hneď mame skočí do reči a prezrádza, akých strašidiel sa bojí ona. „Nočných múr, ktoré vyrežú krúžok do zeme, v noci odtiaľ vylezú a ukradnú deti, strašia ich a potom sa vrátia do podzemia. Keď sa bojím, tak zakričím na rodičov alebo prídem za nimi do spálne.“ Brat Hektor je, zdá sa, odvážnejší. „Nebojím sa ničoho, mám rád aj strašidelné rozprávky. Pozerám veľa takýchto vecí na youtube, napríklad o záchode, z ktorého vychádza krk s hlavou.“ Je to teda brat, ktorý svoju malú sestru ochraňuje? „Áno, ale skôr ma bije,“ smeje sa blonďavé dievčatko, ktoré akoby mame z oka vypadlo. „Hektor asi ani nemá nič konkrétne, čoho by sa bál, asi len strašidelných snov,“ myslí si Nela.
>>>FOTO NELY V KOSTÝME TU<<<
Radšej Dušičky ako Halloween
Halloween rodina začala oslavovať, až keď sa im narodili deti. „Viem, že tento sviatok má pôvod už v keltskom období. Kelti verili, že sa duše mŕtvych vracajú na zem. Obliekali si strašidelné masky, aby sa zapáčili zlým duchom. Následne sa dostal do Ameriky, posledné roky sa oslavuje aj u nás, takže postupne sama zisťujem, aká je jeho podstata a intenzívne ho vnímam vďaka svojim deťom. Tie ho zbožňujú asi ako všetci v ich veku, preto ho akceptujem a ideme teda s prúdom. Inak mu však neprikladám žiaden veľký význam. Pre mňa sú dôležité naše Dušičky, keď si uctievame tých, ktorí už nie sú medzi nami,“ hovorí speváčka, ktorá chodí zapaľovať sviečky na cintorín so svojimi najbližšími. „Väčšinou chodím vtedy, keď môže ísť babka, tá nás vždy nasmeruje. Nemáme to špeciálne naplánované, ideme, keď máme čas a je jedno, či ráno, alebo večer. Nemám to spojené so žiadnou atmosférou, nechodievam ani na všetky hroby, pretože máme veľa rodinných príslušníkov pochovaných mimo Bratislavy. Uctievame si ich zapálením sviečky doma.“
Aký milý zvyk si Nela s rodinkou užíva? Dá sa v tomto období nahovoriť na horory? Čoho sa známa herečka a speváčka bojí najviac?
Viac sa dočítate v Novom Čase víkend
