V štúdii uverejnenej v časopise BioScience sa skúmalo 35 globálnych javov nevyhnutných pre život vrátane znečistenia oxidom uhličitým (CO2), spotreby energie a mäsa na obyvateľa, vypaľovania lesov a počtu dní s extrémnymi horúčavami. Dvadsať z týchto ukazovateľov dosiahlo v roku 2023 rekordné hodnoty, upozorňuje medzinárodná vedecká koalícia.
"Sme skutočne šokovaní závažnosťou extrémnych klimatických javov v roku 2023. Vstúpili sme na neprebádané územie, ktoré nás desí," píšu vedci. Ich správa varuje, že tri až šesť miliárd ľudí by sa do konca storočia mohlo ocitnúť "mimo obývateľnej zóny" zemegule.
Rok 2023 sa má stať najhorúcejším rokom v histórii, pričom celé regióny tento rok postihnú smrteľné horúčavy, búrky, záplavy a niekedy aj jedna katastrofa za druhou. Pokiaľ ide o oceány, teploty sa už niekoľko mesiacov "úplne vymykajú normálu" bez toho, aby to vedci dokázali úplne vysvetliť, upozorňuje Johan Rockström, riaditeľ Postupimského inštitútu pre výskum vplyvu klímy (PIK).
Podľa vedcov je toto zistenie jednoznačné: "Život na Zemi je v obkľúčení." Napriek tomu ľudstvo dosiahlo len "minimálny pokrok" v znižovaní emisií skleníkových plynov. Namiesto toho sú ich koncentrácie na rekordnej úrovni a dotácie na fosílne palivá prudko vzrástli. "Musíme zmeniť náš pohľad na klimatickú krízu, ktorá už nie je izolovaným environmentálnym problémom, ale systémovou a existenčnou hrozbou," uvádza sa v štúdii, ktorá bola zverejnená mesiac pred 28. konferenciou OSN o klíme v Dubaji.
