Hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Nevýhodou je narušenie biorytmu, ktorý mnohým ľuďom spôsobuje problémy, akými sú napríklad strata energie a únava, náladovosť a melanchólia, dokonca aj strata hmotnosti, ktorá súvisí s rozhodením biologických hodín a zmenou v časoch stravovania.
Na území Slovenska letný čas po prvý raz zaviedli v období rokov 1916 až 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke ho v roku 1979 zaviedli opäť. Do polovice 90. rokov trval letný čas pol roka, no od roku 1999 sa Slovensko pripojilo k Európskej únii (EÚ) a letný čas trvá sedem mesiacov, od konca marca do konca októbra. Zmenu času z letného na zimný a naopak uplatňujú všetky európske krajiny okrem Ruska, Bieloruska, Islandu a časti Grónska a niektorých ostrovov. Zmena času teda môže spôsobiť problémy s komunikáciou, cestovaním medzi krajinami, v ktorých zmenu času neaplikujú.
Jarnú a jesennú zmenu času v EÚ zosúlaďuje smernica o úprave letného času z roku 2001. Smernica stanovuje deň a čas, keď sa začína a končí obdobie letného času v celej Únii. Cieľom harmonizácie bolo zefektívniť fungovanie vnútorného trhu EÚ. Tá súčasný režim nezaviedla, ani nemá právomoc ho meniť. Jediné, čo sa na úrovni EK spravilo, je, že sa určil spoločný začiatok a koniec letného času. Právomoc zmeniť súčasný režim striedania času majú len členské štáty.
