Bezpečnosť a hladký presun Petra a Martina zabezpečovali sprievodca, vodič a pri ceste mimo miest aj ochrankári. „V krajine existuje pár jednotlivcov, ktorí ponúkajú služby turistom a zabezpečujú, aby ich pobyt v krajine prebehol hladko a bez problémov. Ešte pred samotnou cestou sme sprievodcovi poslali itinerár cesty, pričom ten ho schválil. Spolupráca so sprievodcom bola na dobrej úrovni, hoci občas bolo vidno, že nemá až toľko skúseností. Vyzdvihol by som, že vždy, keď sme chceli, plán bolo možné upraviť či zmeniť,“ konštatuje ďalej Peter, ktorý v krajine musel čeliť iným ako bezpečnostným rizikám.
Nepríjemný budíček
„Akurát, keď sme mali v pláne navštíviť mesto Herát, krajinu postihlo zemetrasenie, ktorého epicentrum bolo neďaleko tohto mesta. Hoci sme sa najprv rozhodli, že návštevu mesta vynecháme, nakoniec sme naše rozhodnutie zmenili, a to najmä z dôvodu, že sme sa nechceli vracať tou istou cestou, ktorou sme prišli a ktorá nebola práve najlepšia a zároveň bola dlhá. Bohužiaľ, ocitli sme sa uprostred druhého zemetrasenia, ktorému namerali magnitúdu 6,3 stupňa. Zemetrasenie, konkrétne tri veľké otrasy, nás prebudilo približne o piatej hodine ráno. Bol to naozaj nepríjemný budíček. Počas otrasov som sa skryl pod zárubňu, neskôr vyšiel na ulicu, kde som strávil zhruba 2 - 3 hodiny. Našťastie, okrem popadaných omietok, dotrasy väčšie škody na majetku či, nebodaj, zdraví nespôsobili,“ povedal Peter smerom k prírodnej katastrofe, ktorá ho postrehla a prehodil na príjemnejšiu tému.
Foto z jeho ciest nájdete v galérii, KLIKNITE SEM!
Usmiate miestne
„Čo stojí za to vyzdvihnúť, je miestna pohostinnosť. Afgánci sú veľmi pohostinní a radi diskutujú. Často sa tiež stalo, že nás pozývali k sebe domov, ale pozvania sme museli kvôli organizačnému plánu odmietnuť. Čo sa týka komunikácie so ženami, pravidlá sú striktné, no zároveň sa líšia od provincie k provincii. Ženy, tak ako v iných krajinách, sú súčasťou života, no ich úloha, vzhľadom na striktný výklad islamského práva, je odlišná, ako je u nás. Samozrejme, na ulici sme ženy stretávali. Občas boli zahalené viac, niekedy menej a bolo im vidno do tváre, pričom sa nám stalo, keď prešli okolo nás, že sa usmiali. O ich úlohe v spoločnosti sa nediskutuje, tá je daná a platí, že zatiaľ čo muž je živiteľom rodiny, žena sa stará o deti a domácnosť. Muž je takisto povinný ženu chrániť. Nie som tu však na to, aby som to hodnotil, ako cestovateľ to rešpektujem a v tomto smere som skôr v úlohe akéhosi pozorovateľa,“ vraví.
