Ešte predtým, ako sa Ľubka dala na fotografovanie, pracovala niekoľko rokov v gastrosektore, pričom sa nevyhla ani odchodu do zahraničia. Po návrate domov vzala do rúk fotoaparát. Spočiatku fotografovala svoje deti. „Keď sa mi narodili deti a bola som na materskej dovolenke, rozmýšľala som, čomu by som sa popri ich výchove mohla venovať. Rozhodla som sa pre fotografovanie, ktoré ma oslovilo. Postupom času, keď mi skončila materská dovolenka a deti išli do škôlky, prijala som rozhodnutie, že sa tomu budem venovať profesionálne, začala sa v tejto oblasti vzdelávať, chodila na rôzne workshopy či kurzy a otvorila si vlastný ateliér,” vraví.
Foto jej tvorby nájdete v galérii, KLIKNITE SEM!
Staršie sú náročnejšie
Podľa nej je pri fotografovaní novorodencov dôležitá spolupráca s rodičmi. „Fotografujem bábätká, ktoré sú na svete len niekoľko dní, a teda spolupráca s rodičmi, ktorí občas zvyknú byť prehnane nervózni, pričom táto nervozita sa môže preniesť na bábätko, je nesmierne dôležitou súčasťou fotenia. Veľmi dôležité tiež je, aby sa fotenie stihlo do štrnástich dní od narodenia bábätka, kde nevzniká problém, napolohovať či uspať bábätko. Dôležité tiež je, aby bolo bábätko pred fotením najedené,“ vysvetľuje. A koľko trvalo najdlhšie fotenie? „Zhruba štyri a pol hodiny,” usmieva sa. O dosť náročnejšie je však podľa Ľubky fotenie starších detí, najmä vo veku 2 - 3 rokov.
Foto jej tvorby nájdete v galérii, KLIKNITE SEM!
„Vždy si však vieme nejako poradiť, podplatiť dieťa cukríkom, čokoládkou,” dodáva so smiechom. Fotografie Ľubky Čubanovej aktuálne zdobia aj múry kežmarskej nemocnice, konkrétne Centra predpôrodnej prípravy. „Bol to môj nápad a vznikol v období, keď som sama bola v pôrodnici, kedy sa mi zdalo, že stenám v miestach, kde sa rodia deti, je potrebné niečo dodať a spestriť ich, aby sa budúce matky na týchto miestach cítili lepšie,“ dodáva.
