Ráno prichádza do práce na svojej malej káričke. „Idem normálne po hlavnej ceste, má to aj svetlá a blinkre. Predtým som chodila pešo, ale aj na bicykli, ale syn mi už potom zakázal, že už mám svoj vek,“ vraví a ukazuje na malý vehikel, bez ktorého sa už nezaobíde.
Robiť treba stále
Paradoxom je, že samotné varenie pani Máriu nikdy až tak nebavilo. „Voľakedy som musela vyvárať pre synov a manžela. Ale teraz som už rada, že nemusím stáť pri plotni,“ vraví s úsmevom. Mnohí sa pýtajú, ako je možné, že stále vládze. Rodina jej už aj občas povie, aby to nechala tak a odpočívala. Ona má však pre všetkých jednoduchú odpoveď.
„Treba robiť, robiť a robiť. Keď som jeden deň doma, v podstate len pozerám televízor. Celý život som robila, som na to zvyknutá. Predtým som 20 rokov pracovala v kuchyni, kde sme mali aj 800 - 900 obedov. Toto je nič,“ vysvetľuje aktívna pani Mária, ktorej nikto v kuchyni nepovie inak ako babi či babička.
Prekvapivé je, že za celý svoj život nebola pani Mária na poriadnej dovolenke. „Chodievala som za komunizmu, ale len na Balaton alebo do Prahy. Pri mori som nebola nikdy. Mala som už dvakrát letieť, bolo všetko zaplatené, ale zľakla som sa. Možno že ešte sa mi niekedy letieť podarí,“ dodáva vždy usmiata pani. Na jej šikovné ruky nedá dopustiť ani majiteľ reštaurácie pán Miroslav (59): „Dúfam, že tu s nami bude ešte veľmi dlho. Všetci ju tu máme veľmi radi a nevieme si to bez nej predstaviť.“
