Chcú si tak v Deň pamiatky obetí politických represií uctiť pamiatku politických väzňov v Rusku. TASR o tom píše na základe informácií Rádia Slobodná Európa (RFE/RL). Hladovku začiatkom októbra iniciovali Navaľnyj, Kara-Murza a ďalší ruskí politickí väzni vrátane Lilie Čanyševovej, Daniela Cholodného, Vadima Ostanina a Michaila Krigera.
Deň 30. október si zvolili na počesť väzňov gulagov v ruských regiónoch Mordovia a Perm, ktorí v tento deň v roku 1974 začali hladovku na protest proti politickému prenasledovaniu vo vtedajšom Sovietskom zväze. "V tejto situácii je podľa nás správne obrátiť sa k našim koreňom a tradíciám," uviedla skupina aktivistov pri vyhlásení hladovky. "Na víťazstvo zla stačí nečinnosť dobrých ľudí... Pokrytecká neutralita, ľahostajnosť voči politike, ustúpenie ako zásterka lenivosti, zbabelosť a bezcharakternosť sú hlavnými dôvodmi, prečo malá skupina dobre organizovaných zločincov v priebehu dejín ľudstva týrala milióny ľudí," uviedol Navaľnyj v knihe, v ktorej niekoľko ruských politických väzňov odpovedá na otázky ruského spisovateľa Borisa Akunina. Kniha vyšla pri príležitosti tohto dňa.
V niekoľkých ruských mestách sa konali v pondelok spomienkové podujatia. Obyvatelia mesta Magadan na ruskom Ďalekom východe sa zhromaždili pri pamätníku Maska smútku. Účastníci podujatia s názvom 'Aby sa nezabudlo' nahlas čítali mená, vek, povolania a dátumy súdnych procesov alebo popráv svojich príbuzných počas vlády sovietskeho diktátora Josifa Stalina. Súčasný prezident Vladimir Putin pritom Stalina označil za "efektívneho manažéra".
V meste Burjatsko vytvorili miestni obyvatelia provizórny pamätník na počesť 59 ľudí, ktorí zahynuli 5. októbra počas ruského raketového útoku na ukrajinskú obec Hroza. Na pamätníku sa nachádzal nápis: "Zastavte Putina – zastavte vojnu".
