V dôsledku izraelských útokov prišli o život tisícky Palestínčanov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. Izrael má podľa Eideho právo na sebaobranu, no musí zároveň dodržiavať medzinárodné humanitárne právo. Krajina podľa neho musí rozlišovať medzi vojakmi a civilistami. Vojenské útoky musia byť taktiež primerané, aby sa zabránilo civilným obetiam a poškodeniu civilnej infraštruktúry. "Domnievame sa, že došlo k prípadom, keď sa táto primeranosť a rozlišovanie plne nerešpektovali," povedal Eide na návšteve v Spojených arabských emirátoch. Izraelské veľvyslanectvo v Abú Zabí na jeho slová bezprostredne nereagovalo.
Izraelská armáda v tejto súvislosti upozorňuje, že palestínske militantné hnutie Hamas zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru do civilných objektov a využíva palestínskych civilistov ako ľudské štíty. Nórsky premiér Jonas Gahr Störe zároveň v Osle volal po urýchlenej pomoci civilistom v pásme Gazy a humanitárnej prestávke.
Izrael podniká útoky na pásmo Gazy v reakcii na útok Hamasu zo 7. októbra, pri ktorom na území Izraela zahynulo vyše 1400 ľudí. Nórsko útok Hamasu taktiež odsúdilo. Odvetné útoky Izraela si v pásme Gazy podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva vyžiadali už vyše 8500 obetí na životoch, z čoho polovica sú podľa miestnych orgánov deti. Izrael zároveň vyhlásil totálnu blokádu pásma Gazy, v rámci ktorej prerušil pre vyše dva milióny obyvateľov tohto palestínskeho územia dodávky potravín, vody, paliva a elektriny. V tejto palestínskej enkláve uviazlo aj približne 200 nórskych občanov.
Nórsko pôsobilo ako mediátor pri rokovaniach medzi Izraelom a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (OOP) v rokoch 1992 až 1993, ktoré viedli k mierovým dohodám z Osla. Odvtedy krajina pomáha koordinovať medzinárodnú pomoc pre palestínske územia.
