„Hovorí sa, že toto ochorenie nebolí, ale keď vám padá hlava a visí vám smerom k hrudi, nie je to bezbolestné. Ak spadnete ako vrece, udriete sa. Celkovo vyrovnať sa s tým a sledovať ľútostivé pohľady bolo hrozné,“ hovorí Eliška a priznáva, že manžel sa spamätal neskoro.
„Deti to zobrali, ale on to nechápal. Všetko si uvedomil, až keď som sa po nesprávnej kombinácii liekov začala dusiť. Musel volať záchranku a dávať mi umelé dýchanie,“ prezradila Eliška. Vtedy skončila v nemocnici, kde jej konečne po určení správnej diagnózy nasadili liečbu, no o tú musela tiež bojovať.
Nový Čas o tom písal v roku 2019 a dnes je Eliška ako-tak stabilizovaná. Počas ochorenia si prešla výkyvmi, úrazmi a pridružila sa aj depresia. „Moja psychiatrička mi povedala, že na všetkom zlom je aspoň jedno percento pozitívne, čo to je, mi však nepovedala,“ uzatvára s úsmevom Eliška.