Cvičia sami
K otvoreniu Neurogymu ho inšpirovali súkromné rehabilitácie po Slovensku a Česku. „Všetko to dobré, čo som videl, som dal pod jednu strechu. Dal som dôraz na to, aby bol priestor prirodzene ľudský. Aby aj hlava človeka pri cvičení a rehabilitácii bola uvoľnená, lebo iba vtedy začne aj telo kooperovať. Jedinečnosť konceptu spočíva v spojení neurorehabilitácie, fyzioterapie a silového tréningu,“ vysvetľuje.
Dôraz kladie na to, aby človek robil čo najviac cvikov sám: „Ak sám stojí a sám robí cviky, tak je to, ako keby bol zdravý, samozrejme, i s pomocou trénera, či uchytený, ak to ešte sám neustojí. Je dôležité robiť čo najviac cvičení cez seba, svoje vlastné telo a svaly, aby sa nanovo prepojili neuróny,“ hovorí.
Najväčší sen
Tomáš sa po úraze oženil a s manželkou žijú v Banskej Bystrici. Je zamestnaný v marketingovej oblasti, Neurogym vníma ako hobby. Naplno zamestnáva profesionálnych fyzioterapeutov. „Začali ku mne chodiť najmä ľudia s úrazmi miechy, potom sa pridávali poúrazové stavy, ľudia na vozíkoch alebo s rôznymi neurologickými ochoreniami, ako napríklad so sklerózou multiplex či svalovou dystrofiou. Sú tu vysokoškolsky vzdelaní fyzioterapeuti, mladí ľudia s otvorenou mysľou, tvoriví, baví ich táto práca,“ vraví Tomáš.
Aj jeho snom je raz postaviť sa na nohy, tak ako sa to darí Radovi, ktorý pravidelne chodí do Banskej Bystrice cvičiť. „Aj Radovi, tak ako skoro každému z nás, lekár povedal, že už nebude chodiť. A za dva mesiace robí už prvé kroky. Nikdy nevieme, kedy to príde, raz sa to stane, raz sa to zlomí, raz k tomu prepojeniu príde, len musíme dlho a pravidelne cvičiť, musíme nervovú sústavu neustále bombardovať, aby sa to raz vzoplo,“ nádeja sa Tomáš.
