Podľa Blinkena predstavuje odstúpenie Ruska od CTBT "významný krok nesprávnym smerom" a Moskva sa takto podľa neho "snaží zvyšovať jadrové riziko a napätie, zatiaľ čo pokračuje vo svojej nezákonnej vojne proti Ukrajine". Zdôraznil, že "ruskí predstavitelia tvrdia, že plánové odstúpenie Ruska od ratifikácie neznamená obnovenie testovania". Krajinu preto vyzval, aby sa "týchto tvrdení držala".
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dokumenty o odstúpení od CTBT vo štvrtok. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov začiatkom októbra uviedol, že odstúpenie od ratifikácie neznamená, že Moskva má v úmysle testovať jadrové zbrane. Krajina by tak podľa neho len chcela dosiahnuť rovnaký status, aký majú Spojené štáty. Putin uviedol, že nie je "pripravený povedať", či Rusko obnoví jadrové skúšky.
CTBT prijalo v roku 1996 Valné zhromaždenie OSN. Zakazuje všetky jadrové výbuchy vrátane skúšok jadrových zbraní. Do platnosti však nevstúpila, pretože ju neratifikovalo osem krajín vrátane Spojených štátov, Indie a Číny.
Aj napriek tomu mala CTBT symbolickú hodnotu, keďže ju ratifikovalo 178 krajín vrátane jadrových veľmocí Francúzska a Británie. Stúpenci zmluvy tiež tvrdia, že stanovuje medzinárodné normy vzťahujúce sa na jadrové skúšky. Podľa jej kritikov však nemožno jej potenciál využiť naplno, kým ju neratifikujú všetky veľké jadrové veľmoci.
Bývalý americký prezident George H. W. Bush podpísal v roku 1992 zákon o zákaze jadrových skúšok USA. V roku 1999 však americký Senát odmietol ratifikáciu CTBT. Americký prezident Joe Biden aj jeho demokratickí predchodcovia ratifikáciu podporili. V USA sú však na to potrebné dve tretiny hlasov a mnohí republikáni nesúhlasia s akýmkoľvek obmedzovaním moci krajiny.
