Správa poukázala aj na "bezprecedentné" informačné manipulatívne kampane, ktoré predstavujú "novú formu zahraničného zasahovania".
"Fake news sú vojnovou zbraňou proti Západu," uviedli autori správy citujúc prezidentské voľby v USA v roku 2016 a hlasovanie o vystúpení z Európskej únie v Británii ako príklady "zahraničného digitálneho zasahovania".
Francúzski poslanci v tejto súvislosti označili Rusko za veľkú hrozbu. Medzi metódy, ktorá Moskva využíva, zaradili infiltráciu, manipuláciu s informáciami či vymenovanie bývalých európskych lídrov - ako napríklad francúzskeho expremiéra Francoisa Fillona - do vysokých funkcií popredných ruských spoločností.
Pozastavenie vysielania televízie Russia Today či Sputnik vo Francúzsku pomohlo znížiť rozsah ruskej informačnej vojny.
Na margo zahraničného zasahovania správa zároveň uviedla Čínu ako ďalšieho dôležitého aktéra. Peking sa podľa nej spolieha na sieť "verejných i súkromných inštitúcií a kľúčových jednotlivcov" pod kontrolou čínskej Komunistickej strany.
Výbor pre spravodajské služby taktiež spomenul aj Turecko, ktoré sa podľa neho spolieha na svoju diaspóru a náboženské praktiky. Ankara tieto taktiky potom využíva ako "mocný nástroj na presadzovanie politickej ideológie".
