Spomínali ste, že je to licencovaný projekt. Máte v niečom aj voľnú ruku?
I keď je to licencovaný projekt, neznamená to, že nemáte voľnú ruku, máte jej veľmi veľa. Máte zadané nejaké parametre a jasné mantinely, kde sa môžete hýbať, ale akákoľvek tvorba hier, ich výber a náplň je totálne na vás. Musíte vedieť, čo asi bude fungovať, a dokonca sme si nejaké hry vymysleli, ktoré sme si potom dali schváliť. Miera voľnosti bola veľmi veľká, a tým, že je to improvizačná šou, tak bolo dovolené oveľa viac než pri iných projektoch.
Ako viete, čo teda bude fungovať na slovenského diváka?
Poznáme svojho diváka a vieme, akú má mentalitu. Nie je to moja prvá šou, mám skúsenosti s tým, ako naši diváci vnímajú veci, aký druh zábavy vyžadujú. Slovákom viac vyhovujú akčnejšie hry než usedenejšie a rozprávacie. Je to v podstate lotéria a nie vždy to vyjde. Predtým, než sme začali natáčať, som si zobral mladých hercov z divadiel, ktorí mi všetky hry, ktoré som predvybral, zahrali priamo v štúdiu. Videl som, čo funguje, na čom som sa zasmial a na čom nie. Postupne som teda niečo vyškrtával a pridával, až som si vyselektoval to, že som si bol na 80 % istý, že budú fungovať.
Takže keď ste videli, že z toho nejde žiadna emócia, hra cez vás neprešla?
Áno, ak z toho nešla žiadna emócia alebo to nebolo vtipné, ale trápne.
Vaše projekty sú vždy zárukou úspechu. Ako je to možné?
Nie je to celkom tak, že by boli úspešné všetky, ale väčšina asi áno. Nikdy dopredu neviem, čo bude divácky sledované. Pri tomto projekte sme s televíziou dlho zvažovali, či do toho ísť, alebo nie. Na Slovensku nebola dlho čistokrvná zábavná šou, ktorá bola postavená len na jednej emócii - pobaviť ľudí. Úspech vecí, ktoré robím, je aj v tom, že s mojím tímom makáme, aby to bolo najlepšie. Skúšame, tvoríme, kreujeme a dávame do toho maximum, čo je pre mňa najdôležitejšie.
