Hoci o tomto konci sveta hovorí len v superlatívoch, nevie, či to bude láska na celý život. „Povedali sme si s mužom, že je to taký desaťročný projekt. S kýmkoľvek sa tu stretnem, tak povie: ,Myslel som, že ostanem
2-3 roky, a už som tu desať.‘ Obaja žijeme dlhodobo v zahraničí, pre nás už to nie je o tom, že toto je nejaký malý fliačik na mape, kde sa môžem hýbať. Rozmýšľame skôr, že kde na tomto svete si vieme vytvoriť niečo fantastické. Sme občania tohto sveta. Mňa to celkom ťahá aj do Japonska,“ dodá so smiechom a pokračuje, „chcela by som odkázať aj Slovákom, aby sa nebáli objavovať veci, ktoré sú za hranicami toho, čo poznajú. Mám niekedy pocit, že ľudia, ktorí sa nedostanú takto ďaleko za hranice, si držia určitý názor a ten im nikto nevyhovorí. Keby si viac rozšírili obzory, tak by sme možno mali na Slovensku aj viac tolerancie.“
Mimochodom, Luciu v dohľadnej dobe čaká jeden veľký žúr. „Začiatkom roka sa chystáme do Indie naplánovať tam svadbu. Počas korony sme sa zobrali len tak na úrade v Dánsku. Rozmýšľam, že by som zobrala nejaké tradičné prvky zo slovenských svadieb a pospájala ich s indickými,“ plánuje ďalší kúsok svojho rozprávkového života.
