Možno aj preto bol pozvaný do Leopoldova, kde rozprával o svojom živote a správnom nastavení nielen seba samého, ale aj ľudí okolo. Bekim je od svojich šestnástich rokov odkázaný na invalidný vozík po tom, ako mal nehodu na fourcrossových pretekoch.
Napriek prognózam lekárov, ktorí neverili, že vôbec pohne rukami, dnes s nimi plne funguje a dokonca sa dokáže postaviť a prejsť pár krokov s oporou. Jeho pozitívny životný štýl je tak inšpiráciou pre mnohých ľudí. Možno aj práve preto ho pozvali do nápravného zariadenia v Leopoldove. „Počas hosťovania v Debatke Renáty Ďurišovej porozprával o svojom živote a o tom, aké je dôležité nevzdávať sa a mať pri sebe tých správnych ľudí,“ píše Zbor väzenskej a justičnej stráže na sociálnej sieti. Samotný Bekim berie tento zážitok ako niečo nové a pri pozvaní neváhal ani sekundu.
„Zobral som to že hneď. A bavilo ma to veľmi. Bolo to niečo úplne iné, než som robil doteraz. A keďže som nevedel, čo tí väzni urobili, tak mi to neprekážalo. Ale viem, že som bol s takými, ktorí sú odsúdení na doživotie, čiže nesedia za to, že ukradli cukríky,“ povedal nám Bekim, ktorý vraj nemal vôbec strach. „A to sme boli v miestnosti len s tou pedagogičkou a oni nemali na rukách ani putá, ani nič. A policajt tam sem-tam prišiel pozrieť,“ dodáva Bekim, ktorý vraj väzňom na úvod a odľahčenie nálady povedal: „Ja viem, aké to je sedieť do konca života.“
