Nemali ľahké detstvo
Rodina v predvojnových časoch žila v biednych podmienkach. „Z deviatich detí štyri zomreli po narodení do troch rokov. Prežili Otília, ktorá bola zavraždená v roku 1933, potom Zuzana, tú zavraždili v roku 1937, Július, ktorý bol zabitý počas druhej svetovej vojny a je po ňom v Brezne pomenovaná ulica. Inak nie je v tomto meste po Vranských nič. Matka Zuzana sa potom odsťahovala do Prahy za dcérou Máriou a ďalšia Anna zostala na Slovensku, ale neudržiavala kontakt s rodinou. Otília už od jedenástich rokov utekala z domu. Nedosiahla ani plnoletosť a už robila v Žiline v krčmách. Tam začala s prostitúciou. Jej otec sa dokonca vyjadril, že nevie, kde býva, a ani ho to nezaujíma. Rodina bola na tom sociálne veľmi biedne,“ prezradil Radek Galaš.
Jeho slová dokumentujú aj texty v mestskej kronike v Brezne, kde sa píše o vražde Otílie Vranskej a, žiaľ, nelichotivo. „Už v detskom veku kradla a polícia s ňou stále mala robotu. Neskôr šla slúžiť a stala sa prostitútkou, z čoho naposledy žila,“ uvádzajú v kronike.
List generála Goliana matke Júliusa Vranského
Veliteľstvo československej armády na Slovensku v spolupráci s Červenou armádou zistilo, že Váš syn Július zahynul ako hrdina v Rusku. ... Žiaľ, nestihol návrat do vlasti, ktorá sa už prebúdza k novému, slobodnému životu. Váš hrdina sa nedožil chvíle oslobodenia, lebo beštiálna ruka nemeckého nepriateľa zničila a vyhasila život tohto bojovníka, ktorý je symbolom a príkladom všetkým ostatným. Podľa úradného zistenia hrdina Július Vranský v poľnom ťažení proti našim bratom Rusom nemohol vykonávať rozkazy proti vlastnému presvedčeniu. Preto prebehol k bratskej Červenej armáde. V boji bol nešťastne zajatý. Duch slobody ho poháňal v oslobodení. Podarilo sa mu ujsť zo zajatia a nastúpil do šíku odvážnych ruských partizánov. Bojoval udatne a chrabro, no padol v boji, tak mu to bolo súdené. Pred smrťou napísal ešte list. Komu inému ako Vám, drahej svojej matke. Tento list Vám posielame na večnú pamiatku. (krátené)
