Kauza sa týka bývalej letušky spoločnosti Korean Air Lines, ktorá v rokoch 1995-2021 strávila na palubách lietadiel takmer 1022 hodín ročne. Polovica z tohto času pripadla na diaľkové lety do Ameriky a Európy. Na týchto trasách, ktoré prechádzajú ponad severný pól, sa vo všeobecnosti predpokladá približne päťnásobne vyššia úroveň vystavenia kozmickému žiareniu, a to z dôvodu nedostatočnej hrúbky atmosféry, ktorá chráni pred takýmto žiarením.
Kozmické žiarenie má na cestujúcich, ktorí lietajú príležitostne, len malý vplyv. Obavy sú však o bezpečnosť členov posádok lietadiel, ktorí v takýchto výškach pracujú bežne. Podľa juhokórejského štátneho dozorného orgánu - Komisie pre jadrovú bezpečnosť a ochranu -, boli letušky v rokoch 2017 až 2021 vystavené priemernej maximálnej úrovni žiarenia 5,42 milisievertov (mSv) ročne, čo je hodnota viac ako päťkrát vyššia než bežná prípustná úroveň 1 mSv.
Spoločnosť Korean Air Lines tvrdila, že zabezpečila, aby členovia posádok lietadiel neboli vystavení žiareniu presahujúcemu prípustnú ročnú úroveň. Argumentovala tiež, že súvislosť medzi rakovinou letušky a kozmickým žiarením sa nepotvrdila. Komisia pre posudzovanie chorôb však tieto tvrdenia zamietla a dospela k záveru, že existuje "značná" korelácia, keď sa vezme do úvahy kumulované ožiarenie obete, ktoré mohlo byť vyššie ako namerané, a iné nepriaznivé faktory pracovného prostredia zahŕňajúce aj harmonogramy diaľkových letov.
