"Cieľom výskumu bolo skúmať, ako veľmi sú rozšírené formy neférového správania v AI systémoch, ktoré pracujú so slovenčinou. Hlavným výsledkom projektu je zistenie, že všetkých jedenásť skúmaných AI systémov obsahuje určité formy stereotypného správania. V každom systéme výskumníci odhalili aspoň jedno, ktoré možno považovať za neférové," objasnil inštitút.
Výskumníci ako príklad uviedli strojové prekladače, ktoré z angličtiny do slovenčiny používajú generické maskulínum. Vo všeobecnosti prekladače preferujú mužský rod a do ženského prepínajú podľa nich najmä vtedy, keď ide o stereotypné témy, ako starostlivosť o telo, vlasy, pleť, fyzickú krásu, starostlivosť o domácnosť či upratovanie.
Z údajov vyplýva, že podobné správanie platí aj pri jazykových modeloch, ktoré sú základom mnohých AI aplikácií. Problémom podľa výskumníkov je, že rodovo necitlivý jazyk v jazykových modeloch je následne prenesený aj do ďalších aplikácií.
