V roku 2014 preto venujeme týmto velikánom samostatný seriál článkov. Medzi nich patrí aj jeden z najväčších slovenských básnikov a spisovateľov - Pavol Országh Hviezdoslav. Reportéri nedeľníka sa teda vybrali na miesta, kde tvoril.
Hájovňa na Rovniach má krásnu polohu. Obkolesujú ju rozľahlé lúky a hustý ihličnatý les, stojí pod vrchom Babia hora, necelé dve hodiny chôdze od najsevernejšej slovenskej obce Oravskej Polhory. „Práve tu sa Hviezdoslav zoznámil s hájnikom Jánom Lachom a jeho manželkou Máriou, ktorí ho inšpirovali pri písaní slávneho diela Hájnikova žena. V tom čase sa totiž Hviezdoslav liečil v neďalekých, no dnes už neexistujúcich kúpeľoch Slaná Voda. Súčasťou ozdravujúcich procedúr boli aj vychádzky do okolitej prírody,“ vysvetľuje nám na drevenej terase s rozkvitnutými muškátmi sprievodkyňa Margita Goláková.
Prastará lipa
Hviezdoslav začal písať Hájnikovu ženu v lete roku 1883 a kompletná vyšla až o tri roky neskôr. Vo veršoch v nej hovorí o útlaku prostého ľudu - hájnik Michal Čajka a jeho žena Hanka reprezentujú pracovitých a čestných ľudí, Artuš Villáni je zase bezcitný a skazený šľachtic.
Počas prehliadky expozície máme pocit, akoby obyvatelia hájovne iba pred chvíľou opustili jej priestory. Exponáty vyzerajú veľmi presvedčivo. Na stole je položený chlieb, no vidíme aj nôž, ktorým nešťastná Hanka v obrane zabila agresívneho Villániho.
V ďalšej miestnosti stojí pracovný stôl s Hviezdoslavovými rukopismi. Z okna sa ponúka pohľad na 300-ročnú lipu, pod ktorou slovenský básnicky velikán tvoril. Pri stole na drevenom vešiaku visí tmavá pelerína, presne taká, akú Hviezdoslav rád nosil. „Ako advokát v Námestove riešil Hviezdoslav tisíce rôznych sporov. Vždy sa tešil na večer, keď sa bude venovať poézii,“ tvrdí Goláková.
Hájnikova žena vyšla samostatne takmer 30-krát a 27-krát ako súčasť iných spisov. Na stene vidíme knižné obálky i divadelné plagáty, Margita Goláková nám napokon púšťa krátku pasáž z televíznej drámy Hájnikova žena z roku 1971. Hanku stvárnila Božidara Turzonovová, Villániho zase Michal Dočolomanský.
Babia hora
Súčasná Hájovňa na Rovniach nie je pôvodná. Vyrástla okolo roku 1914 v susedstve tej starej, ktorá dnes už nestojí. Bola však postavená v rovnakom štýle ako jej predchodkyňa. V hájovni pod Babou horou prežil detstvo aj ďalší slovenský spisovateľ - Milo Urban. Práve s ním sa spája azda najvzácnejšia fotografia, ktorú pri prehliadke expozície nachádzame. Na zábere vidíme Urbana ako malého chlapca, stojaceho pred hájovňou. Vedľa neho stojí jeho matka Anna - najstaršia dcéra Márie Lachovej, Hviezdoslavovej známej. Keď v roku 1927 pani Mária zomrela, Urban v novinách písal o smrti Hájnikovej ženy.
Opúšťame útulnú hájovňu a začíname s výstupom na Babiu horu vysokú 1 725 metrov. Po viac než dvoch hodinách prichádzame na jej vrchol. Celú Oravu aj so žiarivou hladinou vodnej nádrže, Tatry, Malú Fatru, Veľký Choč i roztrúsené poľské osady - to všetko máme ako na dlani. Na Babej hore stojí pamätník venovaný pápežovi Jánovi Pavlovi II., ktorý sem veľakrát vystúpil ako mladík, ale aj krakovský biskup a kardinál.
V roku 1883 pokoril jeden z najlegendárnejších slovenských vrchov aj Hviezdoslav. Po návrate z túry, očarený krásnou prírodou, napísal známy prológ k Hájnikovej žene: „Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás!“
