Ide o úpravu, podľa ktorej možno členov súdnej rady kedykoľvek odvolať. Bývalí členovia Súdnej rady SR o tom informovali s tým, že možnosť kedykoľvek odvolať členov súdnej rady nemožno zamieňať s možnosťou odvolať ich svojvoľne, bez konkrétnych dôvodov. „Keďže vláda nás odvolala svojvoľne, rozhodli sme sa domáhať svojich práv podaním sťažnosti na Ústavnom súde SR," vyhlásili bývalí členovia súdnej rady Ľudovít Bradáč a Katarína Javorčíková.
Ako bývalí členovia Súdnej rady SR spresnili, zo strany viacerých politikov zo Smeru, niektorých členiek súdnej rady, Združenia sudcov Slovenska a právnika Tomáša Ľalíka boli kritizovaní za nečinnosť voči danej právnej úprave. „Osobitne je kritizovaný aj predseda súdnej rady Ján Mazák, že nevyužil svoje oprávnenie domáhať sa vyslovenia nesúladu tejto právnej úpravy s ústavou na ústavnom súde," doplnili Bradáč a Javorčíková a vysvetlili, že táto kritika je nepravdivá, pretože v roku 2020 v rámci medzirezortného pripomienkového konania uplatnila súdna rada zásadnú pripomienku.
Znenie ktoré navrhla hovorilo o tom, že „členov súdnej rady možno odvolať (nie kedykoľvek) s tým, aby podrobnosti o voľbe a odvolávaní, vrátane dôvodov odvolania predsedu Súdnej rady SR, podpredsedu Súdnej rady SR a členov Súdnej rady SR ustanovil zákon o súdnej rade. V odôvodnení tejto pripomienky sa tiež uvádza, že zákon by mal v znení reflektovať na to, že musí existovať dôvod na odvolanie člena súdnej rady, keďže malo byť garantované právo vedieť dôvody odvolania a tiež by mala byť možnosť sa k nemu vyjadriť. Týmto dôvodom môže byť napríklad strana dôvery voči členovi zo strany subjektu, ktorý ho nominoval.
