Častejšie si život bez úveru dokážu predstaviť ekonomicky neaktívni ľudia a seniori, muži a ľudia z Trenčianskeho kraja. Naopak, život bez úveru si nedokážu predstaviť vysokoškolsky vzdelaní ľudia či zamestnanci bez podriadených a pracovníci na vedúcich pozíciách.
Analytici zo Slovenskej bankovej asociácie upozorňujú, že úvery pre ľudí úzko súvisia so ziskami bánk a akékoľvek nesystémové zavedenie bankového odvodu alebo dodatočné zdanenie bánk spôsobí, že štát dostane v skutočnosti menej peňazí ako v súčasnosti. Znížilo by to totiž vlastný kapitál bánk, ktorý potrebujú na nákup štátnych dlhopisov, ale aj poskytovanie nových úverov pre firmy a ľudí.
Ako ukázal prieskum agentúry Ipsos, práve banky sú prvé, na koho sa Slováci obrátia, keď si potrebujú požičať väčší obnos peňazí. Potvrdilo to až 34 % respondentov. Takmer 6 z 10 opýtaných čerpá bankový úver, alebo ho čerpali v minulosti. Najčastejšie si prostredníctvom úveru zabezpečujú vlastné bývanie, pričom podľa aktuálnych údajov Slovenskej bankovej asociácie predstavuje celkové hypotekárne portfólio 685 000 hypoték. V prípade dodatočného zdanenia bánk vo výške 100 miliónov sa však sen o vlastnom bývaní rozplynie až 20 000 rodinám ročne, pri priemernej výške hypotéky 85-tisíc eur.
„Čím nižší vlastný kapitál banky budú mať, tým budú nižšie možnosti úverovania. To bude mať dopad na ľudí, ktorí sa k úverom dostanú ťažšie z pohľadu ich dostupnosti a možností bánk požičiavať, ako aj z pohľadu ich úročenia. Automaticky tiež platí, že ak bankám klesnú zisky, do štátnej pokladnice zaplatia menej na daniach aj odvodoch. V konečnom dôsledku to teda nebude prospešné ani pre štát a ani pre ľudí,“ vysvetľuje Daniel Kollár, prezident Slovenskej bankovej asociácie.
* Agentúra Ipsos realizovala pre Slovenskú bankovú asociáciu prieskum vnímania bánk slovenskou populáciou. Prieskum bol vykonaný na reprezentatívnej vzorke 1026 respondentov starších ako 18 rokov v dňoch 15. 9. až 19. 9. 2023.
