"Ak odpočítame od príjmov domácnosti výdavky na energie v danej domácnosti a zostane domácnosti menej ako 1,5-násobok životného minima členov domácnosti, tak vtedy je domácnosť považovaná za ohrozenú energetickou chudobou," spresnil návrh definície energetickej chudoby Juris.
Osem percent domácností, teda spomínaných 150.000 domácností je podľa vedeckej pracovníčky Prognostického ústavu SAV Dušany Dokupilovej v najhlbšej chudobe. "To sú domácnosti, ktoré zo svojho príjmu nevedia odložiť napríklad ani 30 eur, aby si v budúcnosti mohli vymeniť okná alebo vchodové dvere. To sú domácnosti, ktoré majú veľmi vážny problém," vysvetlila Dokupilová. Štát pre obmedzené zdroje by podľa nej mal začať pomáhať od tých najchudobnejších domácností. "Zistiť, či domácnosť je energetická chudobná je pomerne veľmi náročné," upozornila zástupkyňa generálneho riaditeľa Slovenskej agentúry životného prostredia Kristína Korčeková.
Ceny elektriny pre domácnosti by podľa Jurisa mali zásadne zmierniť už vládou prijaté opatrenia v tzv. všeobecnom hospodárskom záujme, najmä zmluva so Slovenskými elektrárňami. "Ako najväčší otáznik vidím ceny plynu, ktorý je dovážanou komoditou, kde SR nemá vlastnú výrobu. Jeho trhové ceny sú stále veľmi vysoké oproti predkrízovému obdobiu," podčiarkol predseda ÚRSO. Mnoho ľudí začalo s rastom cien energií podľa Dokupilovej zatepľovať svoje obydlia, aby čo najviac znížili svoju spotrebu energie. "Cena je teda to, čo ľudí naštartuje," zdôraznila Dokupilová. Investičný dlh v rodinných domoch je podľa Korčekovej väčší ako 25.000 domov, ktoré vie štát podporiť. "Jednou z možností je podporovať opravy a rekonštrukcie tých domov, ktoré sú na tom energeticky najhoršie," dodala Korčeková.
