Tentoraz však v radoch speváckeho zboru a orchestra. Do redakcie Nového Času sa nám ozvali viacerí zamestnanci divadla a tvrdia, že na doskách Národného divadla doslova zažívajú šikanu od nadriadených. Viacerí sa boja natoľko, že chcú zostať v anonymite, aby neprišli o prácu! Iní už výpoveď podali...
Mnohí považujú prestížnu prvú scénu po dlhých rokoch za svoj druhý domov. A doslova pre umenie žijú. Keď sa však k vám ako zamestnancovi nesprávajú vľúdne, trpíte. A trpieť majú aj súčasní členovia orchestra Opery SND. „Tam je taká šikana, že to si neviete ani predstaviť. Z orchestra už odišlo sedem ľudí. A problémy majú mať aj speváci zo zboru. Ponižovať ich má vedenie divadla,“ povedal nám bývalý operný sólista Juraj Peter, ktorý za svoju kariéru exceloval v Miláne či Salzburgu.
V SND pôsobil od roku 1991 a vedenie na čele s generálnym riaditeľom Drličkom ho vlani prepustilo. Práve jemu sa teraz ozývajú exkolegovia. Sťažujú si, že v divadle vládne napätá atmosféra. Najmä medzi zamestnancami a vedením opernej časti to nevyzerá vôbec ružovo. Myslia si, že generálny riaditeľ by mal okamžite konať!
Hovoria o terore
Jedným z tých, čo majú trpieť, je dlhoročný účinkujúci z orchestra. „Začalo sa to nástupom Kristiána Tótha za vedúceho kancelárie kolektívnych telies, keď vlastne nastal taký určitý pocit teroru v orchestri. On je Drličkov kôň. Keď som mal celý deň lekára, vyhrážal sa mi, aby som si ho presunul na iný deň. Vraj mám nastúpiť do práce a že keď pôjdem po diaľnici 180 km/h, tak to stihnem. A potom je tu riaditeľ opernej časti Martin Leginus. Celá trúbková skupina sme boli na koberčeku. Povedal, že keď sa nám nepáči a nebudeme poslúchať, môžeme ísť za kasu. Chodí na skúšky a fotí nás - ako sedíme, či máme prekrížené nohy. Hodnotí, ako sa tvárime. Keď mu v niečom oponujem, automaticky som označený za najhoršieho hráča orchestra, ktorého on v skupine nepotrebuje. Tiež nám povedal, že v skupine sa prudko zvyšuje morálka vďaka faktoru strachu,“ rozpovedal sklamane.
