Vaším veľkým koníčkom je aj cestovanie. Ktorá krajina vás zatiaľ najviac očarila?
Cestovanie patrí úplne prirodzene k môjmu životu a veľkú časť z roka som aj mimo Slovenska. Nemám krajinu, ktorá by ma najviac očarila, ale je taká, kde som ešte nebola a veľmi ma láka Afrika. Verím, že sa mi raz podarí pričuchnúť aj k tejto kultúre a spoznať pravú nefalšovanú Afriku. Najobľúbenejšie miesto je pre mňa stále Slovensko, pretože mám veľmi rada návraty domov, mám tu všetkých, ktorých okolo seba mať potrebujem, a to je pre mňa najpodstatnejšie. Preto mi je tu najlepšie.
Keď sme pri tom Slovensku, videla som, že ste vystúpili na Gerlach. K fotke ste napísali, že to bola bolesť a že ste si siahli na dno...
Túto vetu som myslela tak, že cestou dole sa mi ozvali moje problémy s kolenom, na ktoré som vopred nebola úplne pripravená. Siahla som si teda na dno svojich síl, keď som si myslela, že ten zostup ani nezvládnem. Mám pomerne vysoký prah bolesti, ale musím povedať, že som si aj poplakala. Inak hodnotím celý tento výstup nezabudnuteľne. Bol to môj veľký sen a určite jeden z najsilnejších momentov, aké som zažila.
Otužujete ešte?
Predminulú sezónu som začala veľmi intenzívne, ale aj vzhľadom na to, čo sa mi stalo pred pár rokmi v rámci vyhorenia a nejakých mojich duševných ťažôb, som cítila, že tým veľmi utrpel aj môj imunitný systém. Telo s hlavou bezpodmienečne súvisí, a tak sa mi začali ozývať ťažkosti, ktoré som dovtedy nemala. Trošku som z otužovania teda upustila aj napriek tomu, že studená voda je pre mňa silný element a dodáva mi veľa endorfínov. Keď sa budem cítiť, že imunita je na tom lepšie, tak to možno znovu skúsim. Je to super vec, ale na vlastnej koži som sa presvedčila, že to nie je pre každého. Prvoradé je počúvať svoje telo a netreba sa držať len nejakých všeobecných rád či trendov.
Kto je vaším životným vzorom?
Mamina je pre mňa najdôležitejší človek na tejto zemi a nikdy to nebude inak. Veľmi veľa mi toho odovzdala a máme medzi sebou veľmi silné puto. Náš vzťah je kamarátsky a sme si navzájom absolútnymi dôverníčkami. Moja babička je pre mňa stelesnením toho, kým by som chcela vo svojom živote byť - čestný, dobrý, nápomocný a čistý človek. To je v dnešnej dobe veľmi vzácne a ona je pre mňa mementom toho, že sa to dá a že mám ten najlepší vzor, aký môžem mať. Taká bola aj moja druhá babina, ktoré už bohužiaľ nežije, ale tieto tri ženy sú pre mňa v živote najdôležitejšie a vždy to tak bude.
