Veľa o vás nevieme, tak poďme od detstva. Boli ste už ako dieťa zhovorčivá a mali ste ambíciu stať sa moderátorkou?
Detstvo som mala veľmi pekné a spomínam naň s láskou a s maximálnou vďakou, pretože som mala všetko to, čo má spokojné dieťa mať. Veľmi skoro som začala rozprávať, čo bolo určite aj zásluhou mojej maminy, ktorá so mnou veľa čítala a venovala mi veľmi veľa času. Už na základnej škole som vždy inklinovala k recitovaniu, a keď boli nejaké školské akcie, tak mi dali do ruky mikrofón, aby som moderovala, keďže som s tým nemala absolútne žiadny problém. Čím som bola staršia, tým sa to rozvíjalo viac. Mamina pracovala v regionálnom rádiu, kde som s ňou trávila veľa času, dokonca sme mali spolu detskú reláciu.
Akú školu ste vyštudovali?
Mojou veľkou vášňou bol moderný tanec, ktorému som sa venovala od 5 do 19 rokov a pohrávala som sa s myšlienkou, že pôjdem na konzervatórium. V rámci nejakých dôvodov som si to musela premyslieť, a tak som sa rozhodla pre marketing. Môj dedko bol vysokoškolský profesor a venoval sa aj tomuto odboru, takže určite to na mňa malo nejaký vplyv. O tejto téme sme sa doma rozprávali a marketingom sme trošku žili. Skúsila som teda ísť touto cestou a pokračovala som aj na vysokej škole na fakulte masmediálnej komunikácie.
Ako ste sa dostali k moderovaniu? Prvá skúsenosť bola s mamou v rádiu, čo bolo ďalej?
Veľmi sa mi to prostredie v rádiu páčilo, celá tá práca ma fascinovala a už vtedy som hovorila, že by som niečo také chcela skúsiť. Mala som asi 16 rokov, keď som prišla do regionálneho rádia, zaklopala som na dvere a povedala som, že by som rada niečo nahrala. Riaditeľ bol veľmi ústretový, venoval sa mi, ale povedal, že ešte nemám zrelosť v hlase ani v prejave, nech veľa trénujem a skúšam. O dva roky to vyšlo a začala som moderovať v rádiu aj v regionálnej televízii. Na vysokej škole som začala vysielať ako redaktorka rannej témy v Teleráne a následne aj moderátorka v rádiu Europa 2.
