Uskutočnilo sa súčasne rok po tom, ako turecký ústavný súd rozhodol, že zákaz takýchto akcií bol porušením zákona. Hnutie Sobotné matky - jedno z najdlhšie pretrvávajúcich a nenásilných hnutí v Turecku - žiada spravodlivosť pre príbuzných ľudí, ktorí sú nezvestní alebo boli zavraždení po vojenskom prevrate v roku 1980 a v čase trvania výnimočného stavu vyhláseného začiatkom 90. rokov.
Väčšina prípadov zmiznutí či násilných úmrtí sa odohrala na prevažne Kurdmi obývanom juhovýchode Turecka, kde sa v tom čase zintenzívnili snahy o vyhlásenie autonómie. Aktivisti majú podozrenie, že tieto nezvestné osoby sa mohli stať aj obeťou mimosúdnych popráv. Tvrdia tiež, že štát nikdy riadne nevyšetril osud tých, ktorí zmizli po zadržaní úradmi.
Medzinárodné skupiny na ochranu práv opakovane vyzvali na vyšetrenie týchto obvinení. Prípady, na ktoré aktivisti upozorňujú, sa časovo zhodujú s ozbrojenými potýčkami medzi tureckými bezpečnostnými zložkami a zakázanou Stranou kurdských pracujúcich (PKK). Podľa tureckého združenia pre ľudské práva (IHD) bola v rokoch 1980 až 2001 nahlásená nezvestnosť takmer 1400 ľudí. Ich presné počty nie sú známe.
Zhromaždenia, ktoré sa konali každú sobotu od roku 1995, boli v roku 2018 zakázané, pričom polícia vtedy použila silu i slzotvorný plyn, aby rozohnala účastníkov akcie. Úrady vtedy zákaz konania zhromaždenia odôvodnili tým, že výzvy na účasť na nich boli zverejnené na účtoch sociálnych médií spojených so zakázanými kurdskými militantmi, ktorých Ankara a jej západní spojenci označujú za teroristickú skupinu.
