„Keď vám riaditeľ Opery SND Leginus v prítomnosti vedenia opery Podhajského a Kadlečíkovej povie vetu, že ste hanbou zboru, toho telesa, ktorého ste súčasťou 40 rokov... Ach... Ako to mám povedať... V podstate mi povedal, že som smradľavou hanbou, že som kalika. Bolo to veľmi kruté a ponižujúce voči mne. Takéto správanie vedenia k zamestnancom nikdy nebolo. Až teraz. Obzvlášť to bolo zraňujúce, lebo som žena. Bolo to spojené s mojimi hygienickými problémami, za ktoré v podstate veľmi nemôžem. Ono to hraničilo so šikanou. Povedal to pred viacerými osobami, ktoré vyššie uvádzam. Navyše tam bol prítomný aj predseda odborov Kubovič, ktorý sa ma takisto nezastal ani slovom. Odkedy rozbili fungovanie odborov v SND, traja z nich museli odísť, ostali tam len predsedovia odborov, ktorí pracujú pre vedenie SND, a jeden z nich je Kubovič,“ vysvetlila pomery v divadle Katarína.
Hlava v piesku
Gálová priznáva, že jej slová od riaditeľa Opery SND stále znejú v ušiach. Takéto poníženie totiž nečakala ani v najhoršom sne. „Prešla som si hrôzou. Mne dali jeden deň do rúk obálku s ďakovným listom za odpracovaných 40 rokov v SND od pána generálneho riaditeľa a na druhý deň sa stalo, že mi dali v podstate výpoveď. Dohodou, nedohodou, to na tom nič nemení. Ťažko a dlho som sa s tým vyrovnávala. A dá sa to vlastne? Po toľkých odpracovaných rokoch v SND mi zostal len tento ponižujúci pocit,“ priznala nám.
Po tom, čo otvorene priznala konfrontáciu s riaditeľom Opery SND Leginusom, Nový Čas kontaktoval aj priamo jeho, avšak do reči mu vôbec nebolo. Odkázal nás len na tlačový odbor divadla, ktorý však poslal len strohé vyjadrenie. „Vedenie Opery SND informácie o šikane na základe vzhľadu alebo hygienických návykov považuje za nepravdivé,“ poslala stanovisko PR manažérka divadla Jana Alexová.
