Vedci od roku 2013 do roku 2016 osem až 12 hodín denne pozorovali v Afrike dve skupiny šimpanzov učenlivých západoafrických (Pan troglodytes verus). Zbierali údaje o ich správaní a záznamy z GPS. Zistili, že šimpanzy vystupovali na stromy omnoho častejšie na hraniciach teritória, než v jeho vnútrozemí. Na stromoch potom v tichosti pozorovali okolie a načúvali.
Sylvain Lemoine, hlavný autor štúdie zverejnenej v časopise PLOS Biology a odborný asistent v odbore biologickej antropológie na Cambridgeskej univerzite, vo vyhlásení pre portál Live Science uviedol, že hranice medzi územiami tlúp šimpanzov nie trvalé a môžu sa meniť.
Šimpanzy žijú v tlupách súperiacich o zdroje a územie. Bežne pri tom využívajú koordinovanú agresiu, ktorá môže vyústiť aj do smrti jedincov. Výsledky štúdie ukázali, že šimpanzy najčastejšie vstupovali na územie konkurenčnej tlupy vtedy, keď sa jej členovia nachádzali dostatočne ďaleko od vstupujúcich šimpanzov. Zároveň naznačujú, že dokážu posúdiť pomer rizika a odmeny a na základe toho sa rozhodnúť, či budú eskalovať konflikt. Rozhodujúcim faktorom je pritom počet šimpanzov aktuálne prítomných na oboch stranách.
"Je možné, že sme pozorovali stopy proto-vojny v malom rozsahu, ktoré zrejme existovali u pravekých lovcov a zberačov," uviedol Lemoine. Dodal, že aj keď toto správanie bolo pozorované iba u šimpanzov žijúcich na Pobreží Slonoviny, je pravdepodobné, že sa vyskytuje u všetkých šimpanzov, pretože je pre nich evolučne výhodný a pomáha im prežiť.
