Sadzba dane z nehnuteľností sa v hlavnom meste zvyšovala naposledy v roku 2020. Jej navrhovaná zvýšená sadzba by hlavnému mestu priniesla približne 19 miliónov eur ročne, rovnakú sumu aj mestským častiam. Hoci to podľa magistrátu nepokryje celý výpadok príjmov, umožní to zachovať štandard poskytovaných služieb v meste.
V prípade Bratislavy takmer polovica zo sumy pôjde na pokrytie zvýšených personálnych aj prevádzkových nákladov dopravného podniku. Príjmy budú použité aj na vykrytie zvýšeného príspevku pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, zvýšených platov v sociálnych zariadeniach, ako aj v školských zariadeniach a tiež zvýšeného príspevku na prevádzku materských škôl.
Návrh počíta aj so zvýšením poplatku za odvoz komunálneho odpadu, ktorý nebol menený deväť rokov. V konkrétnych číslach bude úprava týchto poplatkov znamenať, že suma za odvoz 120-litrovej nádoby na odpad v dvojtýždňovom intervale sa zvýši zo súčasných 86 na 112 eur za rok. Samospráva aj v tomto prípade hovorí o modeli úľavy. V prípade záujmu bude možné prejsť na štvortýždňový interval odvozu odpadu. Suma sa tak zmení na 56 eur za rok.
Šéf regionálneho združenia bratislavských mestských častí a starosta Ružinova Martin Chren poznamenal, že hľadali aj iné spôsoby riešenia, zvyšovanie dane a poplatku bolo jedinou alternatívou bez toho, aby znížili kvalitu či rozsah poskytovaných služieb. "Bolo to veľmi ťažké rozhodovanie, ale Bratislava inú alternatívu nemá," poznamenal Chren.
Napriek tomu, že samosprávy za posledné štyri roky urobili podľa neho všetko pre to, aby sa daň z nehnuteľnosti nemusela zvýšiť a šetrili, kde sa dalo, nedá sa tomu zabrániť. Úprave výšky tejto dane tak, aby dobehla výšku inflácie za ostatné roky, dali nakoniec prednosť pred zásahom do poskytovaných služieb občanom. Tí podľa starostov očakávajú, že hoci majú mestské časti o tretinu menej peňazí, budú poskytovať služby lepšie, rýchlejšie a kvalitnejšie.