Všetky problémy sa začali po pôrode v roku 2020. „Gynekologička zle uviedla, že ide o dvojvaječné dvojičky a každá mala mať svoju placentu, teda že ide o najmenej rizikové tehotenstvo pri dvojičkách, no mýlila sa. Placenta bola jedna, dvojičky boli jednovaječné a zistil to až doktor František Grochal v Martine. Hneď na druhý deň, ako som u neho bola v 29. týždni tehotenstva, ma poslali na sekciu. Bolo to všetko narýchlo, lebo by to mohlo byť do ďalšieho dňa už neskoro.
Sekcia sa podarila, detičky sa zachránili, ale po troch mesiacoch sme o Dajanku aj tak prišli... Na Dianke sa začalo prejavovať, že nerobila to, čo by mali robiť v jej veku rovesníci. Nepretáčala sa, tak už nám začínalo byť jasné, že predčasný pôrod na nej zanechal nejakú stopu. Som však veľmi vďačná, že je také slniečko. Rozosmieva nás, hlavička jej funguje. Rada sa učí a baví ju angličtina. Je nadaná. Niekde jej bolo zobraté, inde pridané,“ pousmiala sa milujúca mama.
Dianka však nechodí. Detská mozgová obrna (DMO) sa totiž prejavila na nožičkách aj ľavej rúčke. Dianka cvičí s maminou najmä doma, no navštevujú aj hipoterapiu, ambulantné rehabilitácie a rôzne ozdravné pobyty. Aby to utiahli, musí otec pracovať v Nemecku. Veď len dvojtýždňový pobyt v Piešťanoch vyjde na vyše 3 000 eur.
