Boje medzi armádou a ozbrojenými formáciami na severe Mali sa obnovili koncom augusta, pričom zo zodpovednosti za túto situáciu sa strany konfliktu obviňujú navzájom. Tento vývoj podkopáva mierové dohody podpísané v roku 2015, upozornila svojho času rozhlasová stanica RFI.
V Mali došlo v auguste 2020 k vojenskému prevratu, po ktorom nasledoval druhý v máji 2021. Dohoda o prímerí zostala v platnosti aj po nástupe junty v roku 2020, hoci povstalci sa sťažovali, že kľúčové ustanovenia o autonómii zostávajú nenaplnené.
Separatistickí tuarégski povstalci zo severu Mali sa už dlho snažia o vyhlásenie svojho nezávislého štátu, ktorý nazývajú Azawád. Keď v roku 2012 vytlačili z mesta Kidal malijskú armádu, spustili tým sériu udalostí, ktoré destabilizovali celú krajinu.
Na túto situáciu v roku 2013 zareagovalo Francúzsko, ktoré do Mali - svojej bývalej kolónie - vyslalo vojenské jednotky s cieľom zbaviť extrémistov moci. Povstalci sa však preskupili a ďalšie desaťročie podnikali útoky na malijskú armádu i na mierové jednotky OSN.
Vojenský prevrat v roku 2020 pod vedením plukovníka Assimiho Goitu mal za následok zhoršenie vzťahov s medzinárodnými partnermi Mali, pričom malijské ministerstvo zahraničných vecí dokonca mierovej misii OSN, známej ako MINUSMA, nariadilo odchod z krajiny, odkiaľ sa stiahol aj kontingent francúzskych vojakov.