Boli ste hneď stotožnená s touto postavou?
- Veľmi ma prekvapila táto ponuka, lebo som neabsolvovala žiadny konkurz, len záverečné kamerové skúšky. Nebola som si istá, či tú starú babičku dokážem presvedčivo zahrať. Začala som si veriť, až keď som vyšla z maskérne a dala si kostým. Bola zo mňa proste babka. Našťastie nepatrím medzi herečky, ktoré chcú stále vyzerať mlado a krásne. A mám aj bohatý vnútorný život, takže mám z čoho čerpať a tú babičku si doslova užívam.
V seriáli hráte s hercami, ktorých ste už určite poznali, ale aj s úplne novými tvárami. Ako sa vám s nimi spolupracuje?
- Vynikajúco, myslím, že sme si sadli už od prvého okamihu. S Lesankou Krauskovou sme spolu účinkovali už v Druhej šanci, kde mi hrala dcéru. Boli sme šťastné, že sa stretneme opäť na pľaci. Peťku Dubayovú som nepoznala a s Kristínkou Svarinskou som tiež hrala, dokonca aj v scéne, keď som jej musela dať facku, a to niekoľkokrát za sebou kvôli rôznym záberom. Prednedávnom sme sa o tom rozprávali, ako mala z tých faciek červené líce, ja mám doteraz z toho traumu, no ona si to už ani nepamätala. Kubko Jablonský mi hrá vnuka a s ním tiež vynikajúco vychádzam, dokonca sme teraz konkurentmi na ocenenie Divadelné dosky v kategórii Mimoriadny počin v činohernom divadle, tak sa smejeme, či dostane cenu babka alebo vnuk. (smiech)
Vaším domovským divadlom je Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Nechceli ste niekedy skúsiť odísť do Bratislavy, kde je viac možností?
- Pýta sa ma to veľa ľudí, ale Bratislava mi k srdcu až tak veľmi neprirástla. Mám tam veľmi rada ľudí a miesta, ktoré milujem, ako napríklad Devín, kde som schopná chodiť niekoľko hodín, keď mám čas. Neviem si tam však predstaviť žiť, pretože k životu potrebujem vysoké hory a tu vo Zvolene ich mám blízko.
Nerobí vám problém neustále cestovanie?
- Keď mám nástup v maskérni okolo piatej alebo šiestej ráno, tak áno, a najmä keď som po večernom predstavení. Produkcia mi však poskytuje ubytovanie v hoteli, a tak môžem spávať v Bratislave a ráno natáčam bez problémov.
