Aká bola vlastne vaša cesta k herectvu? Viem, že ste Nitrianka, ale ako veľmi mladá ste odišli do Prešova...
- Divadlu sa venujem od detstva a bola som niekoľkokrát víťazkou Hviezdoslavovho Kubína, dokonca som porazila Zuzku Tlučkovú. (smiech) Písala som divadelné scenáre, režírovala som a samozrejme aj hrala. Mojimi tútormi boli Janko Greššo, Jožko Bednárik a Adelka Gáborová, ktorí mi veľmi pomáhali. Raz sme hrali na Akademickom Prešove, kde si ma všimol riaditeľ prešovského divadla a dal mi ponuku, či by som k nim nenastúpila. Bola to doba, keď brali ľudí aj bez hereckej školy, len museli mať talent. V tom období sa mi to hodilo, lebo som mala s mojou mamkou veľmi problematický vzťah a odísť na druhý koniec republiky bolo pre mňa vyslobodením. Mohla som si v sebe všetko utriediť, aby sa ten vzťah potom zase zharmonizoval.
A podarilo sa to?
- Áno, po etapách, ale mamka vlani zomrela. Nechcela zomierať v nemocnici, a tak som videla, ako sa z nej v posledných dňoch stával ten najlepší človek na svete. Videla som v priamom prenose, ako sa vylučuje molekula duše, v odborných knihách sa tomu hovorí DMT. Byť pri umierajúcej maminke a vidieť, aká je zrazu láskyplná, vyrovnaná a šťastná, že odchádza na druhý svet. Považovala som to za obrovské šťastie a dar. V tých posledných dňoch mi dala tak veľa lásky, ako som nedostala za celý život. Som šťastná, že mi to život umožnil.
Ste uznávanou dabingovou herečkou a nadabovali ste dokonca aj Brendu z Beverly Hills 902 10. Vraj to bolo však veľmi ťažké...
- Som typ dabingovej herečky, ktorá ide cez pocity a intuíciu, lebo tú mám veľmi silnú. V dabingových začiatkoch nám dávali kazety, aby sme si pozreli, ako tí herci hrajú. Dnes sa to už nerobí, tak sa vždy len pozriem na pár scén, aby som si konkrétnu herečku vedela „nacítiť“, aká je. Pri Brende som to však nedokázala.
Prečo?
- Mala som pocit, že si prechádzala asi veľmi komplikovaným životným obdobím. Ten jej štýl herectva som vôbec nevedela vnútorne uchopiť, bolo to pre mňa povrchné a prázdne. Nebolo tam niečo, čo by som mohla zahrať, a to som predtým nahovorila aj kopu telenoviel, kde sme sa snažili, aby to bolo kvalitnejšie a diváci to dokázali pozerať. Naopak som si veľmi užívala v seriáli Hercule Poirot úlohu miss Lemonovej, to je zas iný štýl hrania, ktorý mi tá herečka ponúkala. Mám rada herečky, ktoré sú výrazné a majú vnútro emočne plné a tých som dabovala našťastie naozaj veľa.
Vraj túžite ísť do Peru zachraňovať pralesy. Prečo vás to láka?
- Kedysi moja generácia pozerala veľmi veľa mayoviek o indiánoch, na ktorých sme sa hrali. Indiáni boli od detstva mojou obrovskou srdcovkou, neviem to vysvetliť. Keď bola neskôr možnosť stretnúť sa naživo s peruánskymi šamanmi, tak ma tiež to iné vnímanie života posúvalo ďalej. Som viac naklonená prírode, venujem sa geomantii, cítim energetické miesta aj to, keď je niekto veľmi ťažko chorý. Viem určiť, kde sú dobré energie a kde nie. Našťastie aj môj muž a syn to cítia tiež, takže sa v tom vzájomne podporujeme.