Zlepšenie však neprichádzalo a stav sa jej práve naopak, postupne zhoršil. "Vysilená som dosiahla novú métu vyčerpania: depersonalizácia. Vnímaš svoje telo, akoby sa rozdelilo na dve a nevieš, ktoré z tých dvoch si. Plus nevieš, či to, čo je okolo, je realita," priblížila svoj strašidelný stav Zuzka. Smatanová ďalej rozpráva, že panické ataky ju neopustili, začala byť nevrlá aj na blízkych ľudí, prestala mať chuť na jedlo. Jej diagnózou bola depresia. Od tohto momentu, vedela, že bude potrebovať ešte väčšiu pomoc.
"Ocitla som sa na mieste, kde som bola úplne sama. Nemala som chuť žiť. Nikto a nič ma nezaujímalo, bola som v hlbokej apatii, veľkom strachu, úzkosti, v bludnom kruhu deštruktívnych emócií a čiernych myšlienok," priznala Smatanová. Rozhodla sa siahnuť po antidepresívach. Až po čase začala cítiť sekundy zlepšenia, ktoré sa postupne predlžovali. Jej najväčšou oporou jej boli blízki a tiež chvíle na koncertoch. Speváčka si začala všímať, čo jej naozaj pomáha a tomu sa začala venovať, tak sa vrátila aj k svojmu kresleniu.
Zuzane sa podarilo uzdraviť v čase pandémie a postupne dala za depresiou veľkú bodku. Dnes vie, že bez pomoci odborníkov a blízkych ľudí by celú situáciu nezvládla, a preto apeluje na ľudí, ktorí sa cítia zle, aby sa nehanbili vyhľadať pomoc.
