Šialené tempo
Monika je mamou dvoch dcér. Päťročnej Melánie a trojročnej Emílie. „Snažím sa s nimi veľa rozprávať a rešpektujem ich pocity. Staršia veľmi veľa veci prežíva, často plače, všetko ju rozcíti. Hovorím jej, že to je úplne v poriadku. Tak ako je šťastná a tešíme sa s ňou, má aj momenty, že plače. Keď to tak cíti, nech tomu dá voľný priebeh. Mám radosť, že týmto spôsobom si budujeme dôveru. Občas za mnou príde a povie mi, nech s ňou idem do spálne, že tam budeme spolu plakať. Vie, že pri mne si to môže dovoliť.“
Partner Dominik je naopak prísnejší rodič. „Teraz sme objavili klamstvo, keď Melánia napríklad povie, že niečo spravila jej sestra, pričom obaja vieme, že to tak nie je. On ju za to pokarhá, že to nie je správne. Bojí sa, že ak sama nepocíti, že to je zlé, tak to bude robiť stále. Moja taktika je taká, že jej pokojným hlasom poviem, že chcem počuť pravdu a za nič jej nebudem nadávať. Viem, že malé krôčiky budujú dôveru viac,“ vysvetľuje Monika, ktorá si o svojej polovičke myslí, že je skvelým otcom.
„Vytvorili si doma svoj režim aj bezo mňa, a tým, že pracuje z domu, je s deťmi v podstate častejšie.“ Okrem denného seriálu Monika hrá aj v Slovenskom národnom divadle a v GUnaGU. „Je to náročné na čas aj na prípravu, ale keď do toho nakrúcania človek vbehne, je len otázkou času, že si na to šialené tempo navykne a dá sa to zvládnuť. Skôr je náročné skĺbiť s tým aj divadlo, pretože máme zájazdovú hru, s ktorou cestujeme po celom Slovensku. Musím však povedať, že som veľmi rada za túto prácu, ktorá sa mi naskytla, pretože mám veľa kolegov, ktorí sedia doma a nemajú robotu a boli by radi aj za to, čo mám ja. Pokorne ďakujem, že mám rodinu, milujúceho muža, dve zdravé deti a prácu, ktorú som vyštudovala a baví ma. Sú dni, keď, ako sa hovorí, padám na hubu a nevládzem, ale na druhej strane vďakabohu za ne.“
